Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

सीताव्यथा

वर्णनम् / Sītā’s Distress and Rāvaṇa’s Attempt at Coercive Allurement

आच्छाद्योदरमूरुभ्यां बाहुभ्यां च पयोधरौ।उपविष्टा विशालाक्षी रुदन्ती वरवर्णिनी।।।।

ācchādyodaramūrubhyāṃ bāhubhyāṃ ca payodharau |

upaviṣṭā viśālākṣī rudantī varavarṇinī ||

Sītā, großäugig und von heller Schönheit, saß dort weinend und bedeckte mit ihren Armen Bauch und Schenkel, ebenso ihre Brust.

दशग्रीवःthe ten-necked one (Ravana)
दशग्रीवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदश-ग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहि (दश ग्रीवाः यस्य सः)
तुbut, on his part
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक
वैदेहीम्Vaidehi (Sita)
वैदेहीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रक्षिताम्guarded
रक्षिताम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरक्ष् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘protected/guarded’
राक्षसीगणैःby groups of she-demons
राक्षसीगणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootराक्षसी-गण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; तत्पुरुष (राक्षसीनां गणाः)
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
सीताम्Sita
सीताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दुःखार्ताम्distressed with sorrow
दुःखार्ताम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुःख-आर्त (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (दुःखेन आर्ता)
नावम्a boat
नावम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootनौ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सन्नाम्sunken
सन्नाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसद् (धातु) + सम् (उपसर्ग)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘sunken/submerged’
इवlike
इव:
Upama-sambandha (उपमा-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक
अर्णवेin the ocean
अर्णवे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअर्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन

She was lovely even with a single braid of unkempt hair like the earth with a single row of dark trees covering its surface at the end of the rainy season.

S
Sītā

FAQs

Even in extreme distress, Sītā’s modesty and self-restraint are preserved; this reflects dharma as inner discipline and dignity that do not collapse under suffering.

Sītā is shown seated in captivity (Aśoka-vana context), crying—an image that prepares for Rāvaṇa’s approach and coercion.

Śīla and lajjā (modesty/dignity), along with steadfast endurance in adversity.