Shloka 12

ततोऽहं वालिना तेन साऽनुबद्धः प्रधावितः।नदीश्च विविधाः पश्यन्वनानि नगराणि च।।4.46.12।।

tato 'haṃ vālinā tena sā'nubaddhaḥ pradhāvitaḥ |

nadīś ca vividhāḥ paśyan vanāni nagarāṇi ca || 4.46.12 ||

Da rannte ich davon, von jenem Vālī verfolgt, und sah unterwegs mancherlei Flüsse, Wälder und Städte.

ततःthen
ततः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअव्ययम्; काल/अनन्तरार्थक (then)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउभयलिङ्ग-प्रयोगः, प्रथमा, एकवचनम्; सर्वनाम
वालिनाby Vali
वालिना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवालिन्/वालि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया (Instrumental), एकवचनम्
तेनby him
तेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया, एकवचनम्; सर्वनाम
सः(that) I
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; (अहम्-समनाधिकरणः/अनुवादकः)
अनुबद्धःchased / pursued
अनुबद्धः:
Karta-anvayi (कर्ता-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootअनु-बंध् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्तः (Past passive participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; ‘अनुबद्ध’ = followed/chased
प्रधावितःran
प्रधावितः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-धाव् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्/परस्मैपद-प्रयोगभेदः; अर्थतः ‘अधावत्’
नदीःrivers
नदीः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, द्वितीया (Accusative), बहुवचनम्
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपात (and)
विविधाःvarious
विविधाः:
Karma-anvayi (कर्म-विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, द्वितीया, बहुवचनम्; नदीः-विशेषणम्
पश्यन्seeing
पश्यन्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootदृश् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्तः, पुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; क्रियाविशेषणभावे (while seeing)
वनानिforests
वनानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, बहुवचनम्
नगराणिtowns
नगराणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनगर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, बहुवचनम्
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपात
S
Sugrīva
R
Rāma
V
Vālī
R
Rivers
F
Forests

FAQs

It underscores the human cost when dharma breaks down: the innocent are forced into flight and instability, while society (towns/forests/riverlands) becomes a backdrop to unjust violence.

Sugrīva continues narrating his escape across many landscapes while being pursued by Vālī.

Endurance and the will to survive in the face of unjust aggression.