Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

दक्षिणदिशि सीतान्वेषण-आदेशः

Commissioning the Southern Search for Sītā

नील मग्निसुतं चैव हनुमन्तं च वानरम्।पितामहसुतं चैव जाम्बवन्तं महाबलम्।।4.41.2।।सुहोत्रं च शरारिं च शरगुल्मं तथैव च।गजं गवाक्षं गवयं सुषेणमृषभं तथा।।4.41.3।।मैन्दं च द्विविदं चैव विजयं गन्धमादनम्।उल्कामुखमसङ्गं च हुताशनसुतावुभौ।।4.41.4।।अङ्गदप्रमुखान्वीरान्वीर: कपिगणेश्वरः।वेगविक्रमसम्पन्नान्सन्दिदेश विशेषवित्।।4.41.5।।

maindaṃ ca dvividaṃ caiva vijayaṃ gandhamādanam |

ulkāmukham asaṅgaṃ ca hutāśanasutāv ubhau ||

Er bestimmte Mainda und Dvivida, Vijaya und Gandhamādana sowie auch die beiden Söhne des Feuergottes: Ulkāmukha und Asaṅga.

मैन्दम्Mainda
मैन्दम्:
कर्म (object; person being addressed/commissioned)
TypeNoun
Rootमैन्द (प्रातिपदिकम्; नामविशेषः)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (masculine, accusative, singular)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction/particle: 'and')
द्विविदम्Dvivida
द्विविदम्:
कर्म (object; person being addressed/commissioned)
TypeNoun
Rootद्विविद (प्रातिपदिकम्; नामविशेषः)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (masculine, accusative, singular)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction/particle)
एवalso/indeed
एव:
अवधारण (emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्ययम्)
Formअवधारणार्थक-निपातः (particle of emphasis: 'indeed/also')
विजयम्Vijaya
विजयम्:
कर्म (object; person being addressed/commissioned)
TypeNoun
Rootविजय (प्रातिपदिकम्; नामविशेषः)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (masculine, accusative, singular)
गन्धमादनम्Gandhamādana
गन्धमादनम्:
कर्म (object; person being addressed/commissioned)
TypeNoun
Rootगन्धमादन (प्रातिपदिकम्; नामविशेषः)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (masculine, accusative, singular)
उल्कामुखम्Ulkāmukha
उल्कामुखम्:
कर्म (object; person being addressed/commissioned)
TypeNoun
Rootउल्का + मुख (प्रातिपदिके) → उल्कामुख (नामविशेषः)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (masculine, accusative, singular); समासः: षष्ठी-तत्पुरुषः (ulkāyāḥ mukham/ulkā-sadṛśaṃ mukham)
असङ्गम्Asaṅga
असङ्गम्:
कर्म (object; person being addressed/commissioned)
TypeNoun
Rootअसङ्ग (प्रातिपदिकम्; नामविशेषः)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (masculine, accusative, singular)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction/particle)
हुताशनसुतौthe two sons of Agni (Fire-god)
हुताशनसुतौ:
कर्म (object; persons being addressed/commissioned)
TypeNoun
Rootहुताशन + सुत (प्रातिपदिके) → हुताशनसुत (समासान्त-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम् (masculine, nominative/accusative, dual); समासः: षष्ठी-तत्पुरुषः (hūtāśanasya sutau = 'two sons of Agni')
उभौboth
उभौ:
विशेषण-भावः (apposition/emphasis to the dual: 'both')
TypeNoun
Rootउभ (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम् (masculine, nominative/accusative, dual); सर्वनाम-शब्दः (pronominal)

The extraordinary Sugriva commanded Nila, son of the firegod, Hanuman, the formidable, Jambavan, son of Brahma, Suhotra, Sarari, Saragulma, Gaja, Gavaksha, Gavaya, Sushena, Vrishabam, Mainda, Dvivida, Vijaya, Gandhamadana, the two sons of Firegod, Ulkamuka and Asanga including Angada, leader of the group, to proceed. All of them were endowed with speed and valour.

M
Mainda
D
Dvivida
V
Vijaya
G
Gandhamādana
U
Ulkāmukha
A
Asaṅga
H
Hutāśana (Agni, Fire-god)

FAQs

Dharma is expressed as disciplined service under rightful leadership: capable individuals are named and assigned, showing that duty is fulfilled through ordered cooperation rather than impulse.

As Sugriva mobilizes the search for Sītā, the text lists key monkey-heroes selected to join the expedition.

Readiness to serve and martial competence: the heroes are recognized and deployed for a collective righteous aim.