Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

पम्पा

तीर-वर्णनम् / Rama’s Lament at Pampa and the Approach to Rishyamuka

अमी पवनविक्षिप्ता विनदन्तीव पादपाः।षट्पदैरनुकूजन्तो वनेषु मधुगन्धिषु।।।।

amī pavanavikṣiptā vinadantīva pādapāḥ | ṣaṭpadair anukūjanto vanēṣu madhugandhiṣu ||

Diese Bäume, vom Wind hin und her bewegt, scheinen widerzuklingen, als ob sie sängen; und in den honigduftenden Wäldern summen die Bienen im Chor.

अमीthese
अमी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सर्वनाम (demonstrative)
पवन-विक्षिप्ताःtossed by the wind
पवन-विक्षिप्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootपवन (प्रातिपदिक) + वि+क्षिप् (धातु)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) विक्षिप्त; तत्पुरुषः: पवनेन विक्षिप्ताः; विशेषणम् (qualifies पादपाः)
विनदन्तिresound
विनदन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि+नद् (धातु)
Formलट्-लकारः, प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
इवas if/like
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्ययम् (particle of comparison)
पादपाःtrees
पादपाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपादप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
षट्पदैःby/with bees
षट्पदैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootषट्पद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), बहुवचनम्
अनुकूजन्तःhumming along
अनुकूजन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootअनु+कूज् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्तः, शतृ-प्रत्ययः; पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; परस्मैपदी; विशेषणवत् (qualifies पादपाः)
वनेषुin forests
वनेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), बहुवचनम्
मधुगन्धिषुfragrant with honey
मधुगन्धिषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootमधुगन्धिन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifies वनेषु)

As if the trees are singing, swayed by the wind, while the bees in the forest, fragrant with honey, hum in tune.

P
pavana (wind)
P
pādapa (trees)
ṣaṭpada (bees)
V
vana (forest)
M
madhu (honey)

FAQs

The verse models concord: many voices (wind, trees, bees) form one harmony—suggesting dharma as coordinated living where each part supports the whole without falsehood or discord.

Rama continues describing spring in the forest, portraying the sounds of trees and bees as a kind of music.

Composure and aesthetic discernment: Rama perceives order and meaning in sensory experience despite inner grief.