Shloka 3

यदसौ मातुलकुले दत्तराज्यं परं सुखी।भरतो वसति भ्रात्रा शत्रुघ्नेन समन्वितः।।2.68.2।।तच्छीघ्रं जवना दूता गच्छन्तु त्वरितैर्हयैः।आनेतुं भ्रातरौ वीरौ किं समीक्षामहे वयम्।।2.68.3।।

tac chīghraṃ javanā dūtā gacchantu tvaritair hayaiḥ | ānetuṃ bhrātarau vīrau kiṃ samīkṣāmahe vayam || 2.68.3 ||

darum sollen eilends schnelle Boten auf flinken Pferden aufbrechen, um die beiden tapferen Brüder zurückzubringen; was gäbe es da noch zu erwägen?

yatsince/because
yat:
Hetu (हेतुः)
TypeIndeclinable
Rootyad (प्रातिपदिक)
Formयत् (causal/relative particle; here 'since/because'—हेतौ अव्ययप्रयोगः)
asauthat (person)
asau:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्ता (refers to Bharata)
mātulakulein the maternal-uncle's family/house
mātulakule:
Adhikarana (अधिकरणम्)
TypeNoun
Rootmātula + kula (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष ('mātulasya kulam'), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरणे
dattarājyam(one) to whom the kingdom is given
dattarājyam:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootdatta (कृदन्त; √dā धातु) + rājya (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय ('dattam rājyaṃ yasya/यत्र'), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (asau/Bharata)
paramvery/extremely
param:
Kriya-Visheshana (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootpara (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण (adverbial accusative)
sukhīhappy
sukhī:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootsukhin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (asau/Bharata)
bharataḥBharata
bharataḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbharata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्ता
vasatilives/dwells
vasati:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvas (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, एकवचन
bhrātrāwith (his) brother
bhrātrā:
Sahakari (सहकारि/सह)
TypeNoun
Rootbhrātṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; सहकारक (instrumental of accompaniment)
śatrughnenawith Shatrughna
śatrughnena:
Sahakari (सहकारि/सह)
TypeNoun
Rootśatrughna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; सहकारक
samanvitaḥaccompanied
samanvitaḥ:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootsamanvita (कृदन्त; √i धातु with सम्+अनु, क्त)
Formभूतकृदन्त (past participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (Bharata)
tattherefore
tat:
Hetu (हेतुः)
TypeIndeclinable
Roottad (प्रातिपदिक)
Formतत् (therefore/for that reason—अव्ययवत् प्रयोगः)
śīghramquickly
śīghram:
Kriya-Visheshana (क्रियाविशेषणम्)
TypeIndeclinable
Rootśīghra (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण (adverb)
javanāḥswift
javanāḥ:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootjavana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (dūtāḥ)
dūtāḥmessengers
dūtāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्ता
gacchantulet (them) go
gacchantu:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formलोट् (Imperative/लोट्), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, बहुवचन
tvaritaiḥswift/quick
tvaritaiḥ:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Roottvarita (कृदन्त; √tvar धातु, क्त)
Formभूतकृदन्त, पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणम् (hayaiḥ)
hayaiḥby horses
hayaiḥ:
Karana (करणम्)
TypeNoun
Roothaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; करण (instrument/means)
ānetumto bring
ānetum:
Prayojana (प्रयोजनम्)
TypeVerb
Rootā-nī (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive/तुमुनन्त), प्रयोजनार्थ (purpose)
bhrātarauthe two brothers
bhrātarau:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhrātṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), द्विवचन; कर्म
vīrauvaliant
vīrau:
Visheshana (विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootvīra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन; विशेषणम् (bhrātarau)
kimwhy/what (need)
kim:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootkim (प्रातिपदिक)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative particle)
samīkṣāmahedo we deliberate/consider
samīkṣāmahe:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootsam-īkṣ (धातु)
Formलट् (Present), आत्मनेपदम्, उत्तमपुरुष (1st), बहुवचन
vayamwe
vayam:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा, बहुवचन; कर्ता

The messengers crossed the divine Saradanda of calm waters frequented by fowls of various speices and thronged with people. And proceeded speedily.

M
messengers (dūtāḥ)
B
Bharata
Ś
Śatrughna
H
horses (hayāḥ)

FAQs

Dharma is timely action: when righteousness and public order depend on swift steps, delay becomes a form of negligence.

Ayodhya’s elders decide to send messengers immediately to fetch Bharata and Śatrughna from their place of stay.

Decisiveness in service—acting quickly to fulfill a necessary duty.