Previous Verse
Next Verse

Valmiki Ramayana 2.58.3Ayodhya Kanda, Sarga 58, Shloka 3

अष्टपञ्चाशः सर्गः (Sarga 58)

Daśaratha Questions Sumantra; Messages from the Forest Threshold

अथ सूतो महाराजं कृताञ्जलिरुपस्थितः।राममेवानुशोचन्तं दुःखशोकसमन्वितम्।।2.58.2।।वृद्धं परमसन्तप्तं नवग्रहमिव द्विपम्।विनिश्वसन्तं ध्यायन्तमस्वस्थ मिव कुङञरम्।।2.58.3।।

atha sūto mahārājaṃ kṛtāñjalir upasthitaḥ | rāmam evānuśocantaṃ duḥkhaśokasamanvitam ||

vṛddhaṃ paramasantaptaṃ navagraham iva dvipam | viniśvasantaṃ dhyāyantam asvastham iva kuñjaram ||

Da trat der Wagenlenker mit gefalteten Händen ehrerbietig vor den großen König. Der greise Herrscher, von Kummer und Schmerz überwältigt, beklagte allein Rāma; er sann nach und seufzte tief, wie ein frisch gefangener, kranker Elefant.

अथthen
अथ:
Discourse-marker (सम्बन्ध/अनुक्रम)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्ययम्; अनन्तरार्थक-निपातः (then/thereupon)
सूतःthe charioteer
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
महाराजम्the great king
महाराजम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहाराज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (महान् राजा)
कृताञ्जलिःwith folded palms
कृताञ्जलिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत + अञ्जलि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (कृतः अञ्जलिः येन)
उपस्थितःapproached / stood near
उपस्थितः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootउप + स्था (धातु) → उपस्थित (कृदन्त; क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तं कृदन्तम्; पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्रियापदवत्—'approached/stood near'
रामम्Rama
रामम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
एवindeed / alone
एव:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारण-निपातः (only/indeed)
अनुशोचन्तम्lamenting (for)
अनुशोचन्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनु + शुच् (धातु) → अनुशोचत् (शतृ-कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्तं वर्तमानकृदन्तम्; पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; महाराजम् इति विशेषणम्
दुःखशोकसमन्वितम्filled with grief and sorrow
दुःखशोकसमन्वितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुःख + शोक + समन्वित (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (दुःखेन शोकैः च समन्वितः)
वृद्धम्aged
वृद्धम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवृद्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; महाराजम् इति विशेषणम्
परमसन्तप्तम्deeply afflicted
परमसन्तप्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम + सन्तप्त (कृदन्त; क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तं कृदन्तम्; पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (परमः सन्तप्तः)
नवग्रहम्newly captured
नवग्रहम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनव + ग्रह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (नवः ग्रहः = newly-captured)
इवlike
इव:
Upamana-marker (उपमान-प्रदर्शक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्ययम्; उपमानार्थक-निपातः (like/as)
द्विपम्an elephant
द्विपम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootद्विप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; उपमानम्
विनिःश्वसन्तम्breathing heavily / sighing
विनिःश्वसन्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + नि + श्वस् (धातु) → विनिःश्वसत् (शतृ-कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्तं वर्तमानकृदन्तम्; पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; महाराजम् इति विशेषणम्
ध्यायन्तम्brooding / meditating
ध्यायन्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootध्यै (धातु) → ध्यायत् (शतृ-कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्तं वर्तमानकृदन्तम्; पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
अस्वस्थम्unwell / distressed
अस्वस्थम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ + स्वस्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
इवlike
इव:
Upamana-marker (उपमान-प्रदर्शक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्ययम्; उपमानार्थक-निपातः
कुञ्जरम्an elephant
कुञ्जरम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootकुञ्जर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; उपमानम्

Then the charioteer with folded palms approached the king who, deeply afflicted with grief and pain, was brooding over Rama alone. Aged Dasaratha was heaving deep sighs like a newlycaptured, indisposed elephant.

S
Sumantra (sūta)
D
Daśaratha
R
Rāma

FAQs

It highlights the human cost when dharma and royal decisions fracture family bonds—grief becomes a consequence of moral and political rupture.

Sumantra comes to Daśaratha, who is devastated and continually thinking of Rāma after the exile decision.

Daśaratha’s deep paternal attachment (though painful here), showing the epic’s realism about emotion within dharmic crises.

Ask anything about this verse

A free Google sign-in keeps your chat saved across web and the app.

Read Valmiki Ramayana in the Vedapath app

Scan the QR code to open this directly in the app, with audio, word-by-word meanings, and more.

Continue reading in the Vedapath app

Open in App