Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

चित्रकूटगमनम् तथा पर्णशालाप्रवेशः

Arrival at Chitrakuta and Establishing the Leaf-Hut

इष्ट्वा देवगणान्सर्वान्विवेशाऽवसथं शुचिः।बभूव च मनोह्लादो रामस्यामिततेजसः।।।।

iṣṭvā devagaṇān sarvān viveśāvasathaṃ śuciḥ | babhūva ca manohlādo rāmasyāmitatejasaḥ ||

Nachdem er alle Scharen der Götter verehrt und sich so gereinigt hatte, betrat Rāma die Wohnstätte; und im Herzen dieses Rāma von unermesslichem Glanz erhob sich tiefe Freude.

इष्ट्वाhaving worshipped/offered
इष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootइष्/यज् (धातु; here iṣṭvā from √यज् ‘to worship’ with iṣṭa)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया
देवगणान्groups of gods
देवगणान्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootदेव + गण (प्रातिपदिक)
Formसमासः तत्पुरुषः (देवानां गणाः), पुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
सर्वान्all
सर्वान्:
Karma (कर्म/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, पुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; देवगणान् इत्यस्य विशेषणम्
विवेशentered
विवेश:
Kriyā (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootविश् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
अवसथम्dwelling/leaf-hut
अवसथम्:
Karma (कर्म/Object; destination)
TypeNoun
Rootअवसथ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
शुचिःpure
शुचिः:
Karta (कर्ता/Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृविशेषणम्
बभूवbecame/arose
बभूव:
Kriyā (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय (conjunction)
मनः-ह्लादःjoy of mind
मनः-ह्लादः:
Karta (कर्ता/Subject of babhūva)
TypeNoun
Rootमनस् + ह्लाद (प्रातिपदिक)
Formसमासः षष्ठी-तत्पुरुषः (मनसः ह्लादः), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रामस्यof Rama
रामस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Possessor)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
अमिततेजसःof immeasurable splendor
अमिततेजसः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootअमित + तेजस् (प्रातिपदिक)
Formसमासः बहुव्रीहिः (अमितं तेजो यस्य), पुल्लिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; रामस्य विशेषणम्

Sanctified with the worship of all the gods, Rama of immeasurable lustre felt a great happiness on entering the hut.

R
Rāma

FAQs

Dharma yields inner clarity: when one acts with reverence and purity, the mind naturally becomes joyful and steady.

After completing worship and purification, Rāma enters the hut, and the narration notes his uplifted state of mind.

Rāma’s purity and devotional discipline, resulting in serenity rather than anxiety in forest life.