Shloka 34

विहृत्य ते बर्हिणपूगनादिते शुभे वने वानरवारणायुते।समं नदीवप्रमुपेत्य सम्मतं निवास माजग्मु रदीनदर्शनाः।।।।

vihṛtya te barhiṇapūganādite śubhe vane vānaravāraṇāyute | samaṁ nadīvapram upetya sammataṁ nivāsaṁ ājagmur adīnadarśanāḥ ||

Nachdem sie in jenem heilsamen Wald umhergezogen waren, der vom Ruf der Pfauen widerhallte und von Affen und Elefanten wimmelte, gelangten sie an ein ebenes Flussufer und wählten dort, als passend erachtet, ihren Aufenthalt—unerschrocken im Herzen.

विहृत्यhaving roamed about
विहृत्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootवि-हृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्यय; ‘having sported/roamed’
तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम
बर्हिणपूगनादितेresounding with flocks of peacocks
बर्हिणपूगनादिते:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootबर्हिण-पूग-नादित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; विशेषणम् (of वने); नादित = क्त (PPP) ‘resounded’
शुभेauspicious/pleasant
शुभे:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषणम् (of वने)
वनेin the forest
वने:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
वानरवारणायुतेfilled with monkeys and elephants
वानरवारणायुते:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवानर-वारण-आयुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; विशेषणम् (of वने); वानर+वारण (द्वन्द्व) + आयुत ‘filled with’
समम्level; even
समम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (of नदीवप्रम्/निवासम् per sense)
नदीवप्रम्river-bank
नदीवप्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनदी-वप्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
उपेत्यhaving reached
उपेत्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootउप-इ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्यय; ‘having reached’
सम्मतम्agreeable; suitable
सम्मतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-मत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (of निवासम्)
निवासम्dwelling place
निवासम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनिवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
आजग्मुःthey came/reached
आजग्मुः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
अदीनदर्शनाःwith undepressed appearance; cheerful
अदीनदर्शनाः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ-दीन-दर्शन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः ‘whose appearance is not dejected’ (of ते)

They reached the table-land on the bank of that river and moved in high spirit in the lovely forest resounding with cries of flocks of peacocks and teeming with monkeys and elephants. Finally they selected a spot for their stay.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē ayōdhyākāṇḍē pañcapañcāśassargaḥ৷৷Thus ends the fiftyfifth sarga in Ayodhyakanda of the holy Ramayana, the first epic composed by sage Valmiki.

R
Rama
L
Lakshmana
S
Sita
Y
Yamuna (Kalindi)

FAQs

Dharma as steadfastness: choosing a proper dwelling and remaining undaunted reflects disciplined endurance and purposeful living during exile.

After moving through a vibrant forest near the river, they arrive at a level bank and select a suitable campsite for residence.

Courage and composure—maintaining high spirits and order even in uncertain wilderness conditions.