Previous Verse
Next Verse

Shloka 57

रामदर्शनार्थं दारानयनम्

The Queens Summoned; Rama’s Leave-Taking and Dasaratha’s Collapse

न मे तथा पार्थिव धीयते मनोमहत्सु कामेषु न चात्मनःप्रिये।यथा निदेशे तव शिष्टसम्मतेव्यपैतु दुःखं तव मत्कृतेऽनघ।।।।

na me tathā pārthiva dhīyate mano mahatsu kāmeṣu na cātmanoḥ priye | yathā nideśe tava śiṣṭasammate vyapaitu duḥkhaṃ tava matkṛte 'nagha ||

O König, mein Sinn findet nicht solche Zufriedenheit in großen Genüssen noch in dem, was mir persönlich lieb ist, wie im Vollzug deines Befehls, von den Weisen gebilligt. Möge dein Kummer um meinetwillen schwinden, o Tadelloser.

not
:
सम्बन्धः (निषेध-प्रयोगः)
TypeIndeclinable
Rootन (निषेध-अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
मेmy / of me
मे:
सम्बन्धः (षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी-विभक्तिः; एकवचनम् (genitive singular: 'of me/my')
तथाthus / in that way
तथा:
क्रियाविशेषणम्
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formरीत्यर्थक-अव्ययम् (adverb: 'thus/in that way')
पार्थिवO king
पार्थिव:
सम्बोधनम्
TypeNoun
Rootपार्थिव (प्रातिपदिक; पृथिवी-सम्बन्धी)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्तिः; एकवचनम् (vocative singular)
धीयतेis fixed / is set (in mind)
धीयते:
क्रिया
TypeVerb
Rootधा (धातु; धा धारणे/स्थापने)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः); आत्मनेपदम्; प्रथम-पुरुषः; एकवचनम् (is held/settles)
मनःmind
मनः:
कर्ता
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम् (nominative singular)
महत्सुin great (things)
महत्सु:
अधिकरणम् (सप्तमी)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formविशेषणम्; पुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्तिः; बहुवचनम् (locative plural; qualifying 'kāmeṣu')
कामेषुin pleasures / desires
कामेषु:
अधिकरणम् (सप्तमी)
TypeNoun
Rootकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्तिः; बहुवचनम् (locative plural)
not
:
सम्बन्धः (निषेध-प्रयोगः)
TypeIndeclinable
Rootन (निषेध-अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
and
:
सम्बन्धः (समुच्चयः)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: 'and')
आत्मनःof myself / my own
आत्मनः:
सम्बन्धः (षष्ठी)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी-विभक्तिः; एकवचनम् (genitive singular: 'of self/of me')
प्रियेin what is dear (to me)
प्रिये:
अधिकरणम् (सप्तमी)
TypeNoun
Rootप्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्तिः; एकवचनम् (locative singular: 'in what is dear')
यथाas / so that
यथा:
क्रियाविशेषणम् (प्रकार/उद्देश्य-सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारार्थक-अव्ययम् (as/so that)
निदेशेin/at (your) command; by order
निदेशे:
अधिकरणम् (सप्तमी)
TypeNoun
Rootनिदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्तिः; एकवचनम् (locative singular)
तवyour / of you
तव:
सम्बन्धः (षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी-विभक्तिः; एकवचनम् (genitive singular: 'of you/your')
शिष्टसम्मतेapproved by the wise/disciplined
शिष्टसम्मते:
अधिकरणम् (सप्तमी)
TypeAdjective
Rootशिष्ट + सम्मत (प्रातिपदिक-द्वयम्)
Formतत्पुरुष-समासः (शिष्टानां सम्मतः इति); पुंलिङ्ग; सप्तमी-विभक्तिः; एकवचनम् (locative singular; qualifying 'nideśe')
व्यपैतुmay it go away / be expelled
व्यपैतु:
क्रिया
TypeVerb
Rootअप + इ (धातु; इ गतौ) / व्यप- (उपसर्गः)
Formलोट्-लकारः (आज्ञार्थ/आशीर्लिङ्ग-प्रायः: 'let ...'); परस्मैपदम्; प्रथम-पुरुषः; एकवचनम् (may depart/vanish)
दुःखम्grief / sorrow
दुःखम्:
कर्ता
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम् (nominative singular)
तवyour / of you
तव:
सम्बन्धः (षष्ठी)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी-विभक्तिः; एकवचनम् (genitive singular)
मत्कृतेon my account / for my sake
मत्कृते:
हेतुः/निमित्तम् (कारणार्थः)
TypeIndeclinable
Rootमत् (अस्मद्-षष्ठी-एकवचनस्य रूपम्) + कृते (कृत-प्रत्ययान्त; कृ धातोः)
Formतत्पुरुष-समासः; अव्ययीभाववत् प्रयोगः; सप्तमी-एकवचन-आकारेण अव्ययार्थः (for my sake/on my account)
अनघO sinless one
अनघ:
सम्बोधनम्
TypeNoun
Rootअनघ (प्रातिपदिक; अ-नघ = निष्पाप)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्तिः; एकवचनम् (vocative singular)

O king! my mind derives no happiness from great enjoyment or personal comfort as it does from carrying out your order. This is corroborated by the wise. Your grief (relating to filfilment of the vow) on mt account will be dispelled, O sinless one!

R
Rāma
D
Daśaratha

FAQs

True fulfillment lies in dharmic obedience rather than pleasure; wise tradition validates duty as the highest good.

Rāma explains that he values fulfilling Daśaratha’s order more than any enjoyment, urging him to abandon grief.

Inner restraint and prioritizing dharma over personal comfort.