Next Verse

Shloka 1

लक्ष्मणस्य वनानुगमन-प्रतिज्ञा तथा आयुध-संग्रहः

Lakshmana’s Vow to Follow Rama and the Retrieval of Divine Weapons

एवं शृत्वा तु संवादं लक्ष्मणः पूर्वमागतः।बाष्पपर्याकुलमुखः शोकं सोढुमशक्नुवन्।।।।स भ्रातुश्चरणौ गाढं निपीड्य रघुनन्दनः।सीतामुवाचातियशां राघवं च महाव्रतम्।।।।

evaṃ śrutvā tu saṃvādaṃ lakṣmaṇaḥ pūrvam āgataḥ |

bāṣpa-paryākula-mukhaḥ śokaṃ soḍhum aśaknuvan ||

sa bhrātuś caraṇau gāḍhaṃ nipīḍya raghunandanaḥ |

sītām uvāca atiyaśāṃ rāghavaṃ ca mahāvratam ||

Als Lakṣmaṇa jenes Gespräch vernommen hatte —er war zuvor schon dort eingetroffen— stand er da, das Antlitz von Tränen überwältigt, unfähig, den Kummer zu ertragen. Fest die Füße seines Bruders umklammernd, sprach die Freude des Raghu-Geschlechts zu der ruhmreichen Sītā und zu Rāghava, standhaft in seinem großen Gelübde.

एवम्thus/in this way
एवम्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; manner adverb
शृत्वाhaving heard
शृत्वा:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive); ‘having heard’
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; particle
संवादम्conversation
संवादम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसंवाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पूर्वम्previously
पूर्वम्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्वम् (अव्यय/प्रातिपदिक-नपुंसक)
Formअव्यय; time adverb ‘earlier’
आगतःcame/arrived
आगतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआगत (प्रातिपदिक; from √गम्)
Formक्त-प्रत्ययान्त past participle; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; used as finite sense ‘had come’
बाष्पपर्याकुलमुखःwith a face disturbed by tears
बाष्पपर्याकुलमुखः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootबाष्प-पर्याकुल-मुख (प्रातिपदिक)
Formसमास: बाष्प + पर्याकुल + मुख; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; adjective of Lakṣmaṇa
शोकम्sorrow
शोकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सोढुम्to endure
सोढुम्:
Prayojya-Karma (कर्म/उद्देश्य)
TypeVerb
Rootसह्/सह (धातु; √सह्)
Formतुमुन् infinitive; ‘to endure’ (soḍhum from √sah)
अशक्नुवन्being unable/could not
अशक्नुवन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootशक् (धातु)
Formलट्-लकार (present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; शतृ-प्रयोगवत्? actually finite imperfective ‘was unable’ (negated by a-)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भ्रातुःof (his) brother
भ्रातुः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
चरणौtwo feet
चरणौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootचरण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन
गाढम्tightly
गाढम्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootगाढ (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-रूपेण नपुंसक-द्वितीया-एकवचन; adverb ‘tightly’
निपीड्यhaving pressed
निपीड्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootनि-पीड् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive); ‘having pressed’
रघुनन्दनःdelight of the Raghu line
रघुनन्दनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरघु-नन्दन (प्रातिपदिक)
Formसमास: रघु + नन्दन; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; epithet of Lakṣmaṇa
सीताम्Sita
सीताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
अतियशाम्very illustrious
अतियशाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअति-यशस् (प्रातिपदिक)
Formसमास: अति + यशस्; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective of राघवम्
राघवम्Raghava (Rama)
राघवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; conjunction
महाव्रतम्of great vow/resolve
महाव्रतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमहा-व्रत (प्रातिपदिक)
Formसमास: महत् + व्रत; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective of राघवम्

Lakshmana who had already reached there heard the conversation (between Sita and Rama). His eyes brimming with tears, he was unable to bear the grief. He held the feet of his brother tightly and said to the illustrious Sita and Rama of great resolve:

L
Lakṣmaṇa
R
Rāma (Rāghava)
S
Sītā
R
Raghu lineage

FAQs

The verse foregrounds dharma as reverence and loyalty within family bonds: Lakṣmaṇa’s bodily gesture (clasping the feet) shows submission to rightful elder authority and unwavering fraternal duty.

Lakṣmaṇa arrives after hearing Rāma and Sītā’s discussion about exile; overcome with emotion, he approaches them and prepares to speak.

Lakṣmaṇa’s bhakti and śaurya tempered by humility—devotion expressed through respect, grief, and readiness to serve.