Shloka 34

प्रतिषिध्य शुभं छत्रं व्यजने च स्वलङ्कृते। विसर्जयित्वा स्वजनं रथं पौरांस्तथा जनान्।।2.19.34।। धारयन् मनसा दुःखमिन्द्रियाणि निगृह्य च।प्रविवेशात्मवान्वेश्म मातुरप्रियशंसिवान्।2.19.35।।

pratiṣidhya śubhaṃ chatraṃ vyajane ca svalaṅkṛte |

visarjayitvā svajanaṃ rathaṃ paurāṃs tathā janān || 2.19.34 ||

dhārayan manasā duḥkham indriyāṇi nigṛhya ca |

praviveśātmavān veśma mātur apriyaśaṃsivān || 2.19.35 ||

Selbstbeherrscht legte Rama den glückverheißenden Schirm und die geschmückten Fächer beiseite; nachdem er sein Gefolge, den Wagen und die Bürger entlassen hatte, hielt er seinen Kummer im Inneren zurück, zügelte seine Sinne und betrat den Wohnsitz seiner Mutter, um die unwillkommene Nachricht zu überbringen.

प्रतिषिध्यhaving restrained
प्रतिषिध्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/Adverbial)
TypeVerb
Rootप्रति+सिध् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having restrained/forbidden’
शुभम्auspicious
शुभम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifies छत्रम्)
छत्रम्umbrella
छत्रम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootछत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
व्यजनेtwo fans
व्यजने:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootव्यजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
स्वलङ्कृतेwell-decorated
स्वलङ्कृते:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु+अलङ्कृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन; विशेषण (qualifies व्यजने)
विसर्जयित्वाhaving dismissed
विसर्जयित्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवि+सृज् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having dismissed/sent away’
स्वजनम्his own people/kinsmen
स्वजनम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootस्व+जन (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय समास: स्वः जनः; पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
रथम्chariot
रथम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootरथ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पौरान्citizens
पौरान्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootपौर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
तथाand also/likewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb/conjunctional); ‘also/likewise’
जनान्people
जनान्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
धारयन्bearing/holding
धारयन्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/Concomitant action)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formवर्तमान कृदन्त (शतृ/Present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (agreeing with implied Rama)
मनसाwith (his) mind
मनसा:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
दुःखम्sorrow
दुःखम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
इन्द्रियाणिsenses
इन्द्रियाणि:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
निगृह्यhaving controlled
निगृह्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootनि+ग्रह् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having restrained/controlled’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
प्रविवेशentered
प्रविवेश:
Kriyā (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Rootप्र+विश् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
आत्मवान्self-possessed
आत्मवान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआत्मवत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifies implied Rama)
वेश्मhouse/residence
वेश्म:
Karma (कर्म/Object - goal)
TypeNoun
Rootवेश्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
मातुःof (his) mother
मातुः:
Sambandha (सम्बन्ध/Possessor)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
अप्रियशंसिवान्intending to convey unpleasant news
अप्रियशंसिवान्:
Prayojana (प्रयोजन/Intention)
TypeAdjective
Rootअप्रिय+शंसिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष समास: अप्रियम् शंसति इति (one who tells unpleasant [news]); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (qualifies implied Rama)

Self-possessed Rama held back his sorrow within his mind, abandoned theauspicious umbrella, well-decorated fans and chariot, sent away kinsmen, city-dwellers and others and entered his mother's residence to break the unpleasant news.

R
Rama
M
mother (Kausalya, implied by mātuḥ veśma in context)
C
chariot (ratha)
C
citizens (paurāḥ)

FAQs

Dharma is disciplined conduct under suffering: Rama restrains senses and public display, and chooses a considerate, orderly way to inform his mother of painful truth.

After the coronation is thwarted and exile looms, Rama dismisses royal paraphernalia and attendants and goes privately to his mother to communicate the bad news.

Self-mastery and compassion (ātmavatva, indriya-nigraha), paired with truthfulness in conveying difficult realities.