Shloka 5

इन्द्रियैरप्रहृष्टैस्तं शोकसन्तापकर्शितम्।निश्श्वसन्तं महाराजं व्यथिताकुलचेतसम्।।।।ऊर्मिमालिनमक्षोभ्यं क्षुभ्यन्तमिव सागरम्।उपप्लुतमिवादित्यमुक्तानृतमृषिं यथा।।।।

indriyair aprahṛṣṭais taṁ śokasantāpakarśitam | niśśvasantaṁ mahārājaṁ vyathitākulacetasam || ūrmimālinam akṣobhyaṁ kṣubhyantam iva sāgaram | upaplutaṁ ivādityam uktānṛtam ṛṣiṁ yathā ||

Mit freudlosen Sinnen atmete der große König—vom Kummer verzehrt und von brennender Not gezehrt—schwer; sein Geist war erschüttert und verwirrt. Obgleich er von Natur unerschütterlich war, schien er zu wogen wie das meer, von Wellen gekrönt; wie die Sonne im Finsternis des Eklipses; wie ein ṛṣi, der durch unwahre Rede erniedrigt wird.

इन्द्रियैःwith senses
इन्द्रियैः:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अप्रहृष्टैःnot delighted
अप्रहृष्टैः:
करण (Karaṇa; with इन्द्रियैः)
TypeAdjective
Rootअ+प्रहृष्ट (प्रातिपदिक; √हृष्)
Formक्त (past participle used adjectivally); नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; इन्द्रियैः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
तम्him
तम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
शोकसन्तापकर्शितम्emaciated by grief and anguish
शोकसन्तापकर्शितम्:
कर्म (Karma; descriptive)
TypeAdjective
Rootशोक + सन्ताप + कर्शित (प्रातिपदिक; √कृश्/कर्श्)
Formतत्पुरुष (समाहार/द्वन्द्वपूर्वक-तत्पुरुष): शोक-सन्तापाभ्यां कर्शितम्; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तम् इत्यस्य विशेषणम्
निश्श्वसन्तम्breathing heavily
निश्श्वसन्तम्:
कर्म (Karma; descriptive)
TypeAdjective
Rootनि: + श्वस् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तम् इत्यस्य विशेषणम्
महाराजम्the great king
महाराजम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootमहा + राजन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: महांश्चासौ राजा; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तम् इत्यस्य विशेष्य-निर्देशः
व्यथिताकुलचेतसम्whose mind was distressed and agitated
व्यथिताकुलचेतसम्:
कर्म (Karma; descriptive)
TypeAdjective
Rootव्यथित + आकुल + चेतस् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: व्यथितम् आकुलं चेतः यस्य सः; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; महाराजम्/तम् इत्यस्य विशेषणम्
ऊर्मिमालिनम्wreathed with waves
ऊर्मिमालिनम्:
उपमान (Upamā; qualifier)
TypeAdjective
Rootऊर्मि + मालिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: ऊर्मि-मालिनम् ‘garlanded with waves’; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सागरम् इत्यस्य विशेषणम् (उपमान-पक्षे)
अक्षोभ्यम्unshakable
अक्षोभ्यम्:
उपमान (Upamā; qualifier)
TypeAdjective
Rootअ+क्षोभ्य (प्रातिपदिक; √क्षुभ्)
Formण्यत्/यत्-प्रत्ययान्त (gerundive-like adjective): ‘not to be shaken’; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सागरम् इत्यस्य विशेषणम्
क्षुभ्यन्तम्turbulent
क्षुभ्यन्तम्:
उपमान (Upamā; qualifier)
TypeAdjective
Rootक्षुभ् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सागरम् इत्यस्य विशेषणम्
इवlike
इव:
उपमान (Upamā marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय
सागरम्ocean/sea
सागरम्:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootसागर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपमान (standard of comparison)
उपप्लुतम्eclipsed/covered
उपप्लुतम्:
उपमान (Upamā; qualifier)
TypeAdjective
Rootउप+प्लु (धातु)
Formक्त (past participle); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; आदित्यम् इत्यस्य विशेषणम् (उपमान-पक्षे)
इवlike
इव:
उपमान (Upamā marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय
आदित्यम्the sun
आदित्यम्:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootआदित्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपमान
उक्तानृतम्having spoken untruth
उक्तानृतम्:
उपमान (Upamā; qualifier)
TypeAdjective
Rootउक्त + अनृत (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: उक्तम् अनृतम् (one who has spoken falsehood); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ऋषिम् इत्यस्य विशेषणम् (उपमान-पक्षे)
ऋषिम्a sage
ऋषिम्:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपमान
यथाas
यथा:
उपमान (Upamā marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय (as/just as)

This is why the king with his face tortured by tears and (his heart) overwhelmed with compassion for you, is unable to look at you.

D
Dasaratha
R
Rama

FAQs

The verse highlights the ethical cost of departing from satya: inner turmoil manifests outwardly, and even a powerful ruler is undone when truth and duty are compromised.

Daśaratha is shown physically and mentally shattered as he faces the consequences of the boons promised to Kaikeyī and the impending separation from Rāma.

By contrast, the verse underscores the ideal of steadfastness in truth—implied through the king’s suffering when that steadiness is lost.