Shloka 25

पद्ममातपसन्तप्तं परिक्लिष्टमिवोत्पलम्।काञ्चनं रजसा ध्वस्तं क्लिष्टं चन्द्रमिवाम्बुदैः।।2.103.25।।मुखं ते प्रेक्ष्य मां शोको दहत्यग्निरिवाऽश्रयम्।भृशं मनसि वैदेहि व्यसनारणिसम्भवः।।2.103.26।।

padmam ātapa-santaptaṃ parikliṣṭam ivotpalam | kāñcanaṃ rajasā dhvastaṃ kliṣṭaṃ candram ivāmbudaiḥ || 2.103.25 ||

Dein Antlitz gleicht einem Lotus, von der Sonne versengt, einer verwelkten Wasserlilie; wie Gold, vom Staub befleckt, wie der Mond, von Wolken verdunkelt.

पद्मम्lotus
पद्मम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootपद्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; उपमान (simile base)
आतपसन्तप्तम्scorched by sunlight
आतपसन्तप्तम्:
Upamana (उपमान; qualifier)
TypeAdjective
Rootआतप + सन्तप्त (प्रातिपदिक; क्त-प्रत्ययान्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (आतपेन सन्तप्तम्)
परिक्लिष्टम्withered / afflicted
परिक्लिष्टम्:
Upamana (उपमान; qualifier)
TypeAdjective
Rootपरि+क्लिश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग प्रथमा/द्वितीया एकवचन; उपमान-वर्णन
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध/comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय (particle of comparison)
उत्पलम्water-lily
उत्पलम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootउत्पल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; उपमान
काञ्चनम्gold
काञ्चनम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootकाञ्चन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; उपमान
रजसाby dust
रजसा:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootरजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
ध्वस्तम्defiled / sullied
ध्वस्तम्:
Upamana (उपमान; qualifier)
TypeAdjective
Rootध्वंस् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग प्रथमा/द्वितीया एकवचन; उपमान-वर्णन
क्लिष्टम्obscured / distressed
क्लिष्टम्:
Upamana (उपमान; qualifier)
TypeAdjective
Rootक्लिश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग प्रथमा/द्वितीया एकवचन; उपमान-वर्णन
चन्द्रम्moon
चन्द्रम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootचन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; उपमान
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
अम्बुदैःby clouds
अम्बुदैः:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootअम्बुद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
मुखम्face
मुखम्:
Karma (कर्म/Object; seen)
TypeNoun
Rootमुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
तेyour
ते:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; सर्वनाम
प्रेक्ष्यhaving seen
प्रेक्ष्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण/absolutive)
TypeVerb
Rootप्र+ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; 'having seen'
माम्me
माम्:
Karma (कर्म/Object; affected person)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; सर्वनाम
शोकःgrief
शोकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
दहतिburns
दहति:
Kriya (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Rootदह् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
अग्निःfire
अग्निः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; उपमान
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय
आश्रयम्support / fuel
आश्रयम्:
Karma (कर्म/Object; what is burnt)
TypeNoun
Rootआश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; उपमेय-उपमान-प्रयोगे (as 'fuel/support')
भृशम्greatly
भृशम्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण (adverb: 'greatly')
मनसिin (my) mind
मनसि:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
वैदेहिO Vaidehi (Sita)
वैदेहि:
Sambodhana (सम्बोधन/Address)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; संबोधन-पद
व्यसनारणिसम्भवःarisen from the fire-sticks of calamity
व्यसनारणिसम्भवः:
Karta (कर्ता/Subject; qualifier of शोकः)
TypeAdjective
Rootव्यसन + अरणि + सम्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; समासः तत्पुरुषः (व्यसनम् अरणिः इव कारणं यस्य; तस्मात् सम्भवः) — विशेषण (शोकः)

O Sita, after looking at your countenance, which is like a lotus, scorched by the sunshine, or like a withered water-lily or gold defiled by dust or the Moon obscured by the clouds, the fire of sorrow is burning my mind. The grief in my mind is like fire kindled from the arani (sacrificial faggots) that consumes its own souree. (On a circular wood piece, a wooden stick is placed and churned to produce fire specially in sacrifices is called arani.)

S
Sītā (Vaidehī, implied in continuation)
P
padma (lotus)
U
utpala (water-lily)
C
candra (moon)

FAQs

Dharma includes empathetic recognition of another’s suffering: Kausalyā does not reduce Sītā to a symbol, but truly ‘sees’ the cost of exile upon her.

Kausalyā, moved by Sītā’s changed appearance after forest-life, describes it through vivid similes.

Kausalyā’s tenderness and attentive empathy (dayā), expressed through poignant poetic observation.