Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

पितृमरणश्रवणं जलक्रिया च

Hearing of Daśaratha’s death and the libation rites at Mandākinī

तं तु वज्रमिवोत्सृष्टमाहवे दानवारिणावाग्वज्रंभरते नोक्त ममनोज्ञं परन्तपः।।2.102.2।।प्रगृह्य रामो बाहू वैपुष्पिताग्रो यथा द्रुमः।वने परशुना कृत्तस्तथा भुवि पपात ह।।2.102.3।।

idaṃ bhuṅkṣva mahārāja prīto yad aśanā vayam | yadannaḥ puruṣo bhavati tadannās tasya devatāḥ ||

„O großer König, sei gnädig und nimm diese Speise zu dir, wie wir sie jetzt selbst genießen; denn die Gottheiten, die einem Menschen zugeordnet sind, teilen eben die Nahrung, die er zu sich nimmt.“

तथाthus, in that way
तथा:
सम्बन्ध/उपमा
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formतुल्यार्थक-अव्ययम्
निपतितम्fallen down
निपतितम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootनि-पत् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle), नपुंसकलिङ्गे, द्वितीया/प्रथमा, एकवचनम्; ‘रामम्’ इत्यस्य विशेषणम्
रामम्Rama
रामम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
जगत्याम्on the earth
जगत्याम्:
अधिकरण (Location)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
जगतीपतिम्lord of the world
जगतीपतिम्:
कर्म-विशेषण
TypeNoun
Rootजगतीपति (प्रातिपदिक)
Formसमासः षष्ठी-तत्पुरुषः: जगत्याः पतिः; पुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘रामम्’ इत्यस्य विशेषणम्
कूलघातपरिश्रान्तम्exhausted from striking a bank
कूलघातपरिश्रान्तम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootकूलघात (प्रातिपदिक) + परिश्रान्त (कृदन्त from श्रम्)
Formसमासः तत्पुरुषः (determinative): कूलघातेन परिश्रान्तः; पुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘रामम्’ इत्यस्य विशेषणम्
प्रसुप्तम्asleep
प्रसुप्तम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootप्र-स्वप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः, पुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘रामम्’ इत्यस्य विशेषणम्
इवlike
इव:
सम्बन्ध/उपमा
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमार्थक-अव्ययम्
कुञ्जरम्an elephant
कुञ्जरम्:
उपमान (standard of comparison)
TypeNoun
Rootकुञ्जर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
भ्रातरःbrothers
भ्रातरः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
तेyour
ते:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (enclitic)
महेष्वासम्great archer
महेष्वासम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + इष्वास (प्रातिपदिक)
Formसमासः कर्मधारयः: महान् इष्वासः; पुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘रामम्’ इत्यर्थे
सर्वतःon all sides, wholly
सर्वतः:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formअव्ययम् (adverb) दिशार्थे “from all sides/entirely”
शोककर्शितम्wasted/afflicted by grief
शोककर्शितम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootशोक (प्रातिपदिक) + कर्शित (कृदन्त from कृश्/कर्ष्)
Formसमासः तत्पुरुषः: शोकेन कर्शितः; पुल्लिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘महेष्वासम्’ इत्यस्य विशेषणम्
रुदन्तःweeping
रुदन्तः:
कर्ता-विशेषण
TypeVerb
Rootरुद् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले कर्तरि कृदन्तः, पुल्लिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘भ्रातरः’ इति सह
सहtogether with
सह:
सहकारक (accompaniment)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-योगे अव्ययम् (preposition-like indeclinable)
वैदेह्याwith Vaidehi (Sita)
वैदेह्या:
सहकारक (accompaniment)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
सिषिचुःthey sprinkled
सिषिचुः:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootसिच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
सलिलेनwith water
सलिलेन:
करण (Instrument)
TypeNoun
Rootसलिल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
वैindeed
वै:
सम्बन्ध/वाक्यालङ्कार
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपातः (particle) निश्चयार्थे

On hearing the thunderlike words spoken by Bharata afflicting the mind, like the thunderbolt hurled by Indra (enemy of demons) in a battle, Rama, the scorcher of enemies, stretching forth both his arms, fell down on the ground like a tree with flowering tops severed by an axe in the forest.

R
Rāma
D
Daśaratha
D
Devatāḥ (deities, as a ritual concept)

FAQs

Dharma is reverent reciprocity: the living share what they have with the departed through offerings, affirming responsibility, gratitude, and truthful remembrance (satya) toward one’s father.

After placing the offerings, Rāma formally invites his deceased father-king to accept the food-offering as part of the funeral rite.

Filial devotion joined with humility: Rāma offers what is available in exile, showing sincerity rather than display.