Previous Verse
Next Verse

Shloka 100

The Account and Merit of Śivadūtī

with the Nāga-tīrtha at Puṣkara

तदा दध्यौ महादेवं रुद्रं पशुपतिं विभुम् । सोपि ध्यानात्समुत्तस्थौ परमात्मा त्रिलोचनः

tadā dadhyau mahādevaṃ rudraṃ paśupatiṃ vibhum | sopi dhyānātsamuttasthau paramātmā trilocanaḥ

Da gedachte sie an Mahādeva—Rudra, Paśupati, den allgegenwärtigen Herrn. Und jenes dreiäugige höchste Selbst erhob sich aus der Versenkung und trat hervor.

तदाthen
तदा:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (then)
दध्यौshe meditated on
दध्यौ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√ध्यै (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
महादेवम्Mahādeva
महादेवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहादेव (प्रातिपदिक: महा + देव)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; समासः—कर्मधारय (महान् देवः)
रुद्रम्Rudra
रुद्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; महादेवम् इत्यस्य समानाधिकरण-विशेषण/अपपद
पशुपतिम्Lord of creatures (Paśupati)
पशुपतिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपशुपति (प्रातिपदिक: पशु + पति)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (पशूनां पतिः)
विभुम्all-pervading/mighty
विभुम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; महादेवम् इत्यस्य विशेषण
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle; also/even)
ध्यानात्from meditation
ध्यानात्:
Hetu/Apādāna (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootध्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/अपादान-हेतु), एकवचन
समुत्तस्थौarose/stood up
समुत्तस्थौ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√स्था (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद; उपसर्गः सम् + उत्
परमात्माthe Supreme Self
परमात्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपरमात्मन् (प्रातिपदिक: परम + आत्मन्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः—कर्मधारय (परमः आत्मा)
त्रिलोचनःthe three-eyed one
त्रिलोचनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootत्रिलोचन (प्रातिपदिक: त्रि + लोचन)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः—बहुव्रीहि (त्रीणि लोचनानि यस्य)

Narrator (contextual Purāṇic narration; specific dialogue pair not explicit in the provided verse)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: vira

Sandhi Resolution Notes: सोपि = सः + अपि; ध्यानात्समुत्तस्थौ = ध्यानात् + समुत्तस्थौ

M
Mahādeva
R
Rudra
P
Paśupati
T
Trilocana (Śiva)

FAQs

It highlights dhyāna (contemplation) as a potent spiritual act through which divine presence becomes manifest—Śiva is portrayed as responding to focused inner invocation.

Paśupati is Śiva as the Lord of all beings (paśu), indicating his sovereignty over living creatures and the bound soul, as well as his role as protector and liberator.

The verse suggests steadiness of mind and sincere contemplation as a means to access higher guidance—inner discipline precedes divine support and effective action.