Previous Verse
Next Verse

Shloka 76

Pitṛmātṛtīrtha Greatness & the Discourse on Embodiment: Karma, Birth, Impurity, and Dispassion

तथापि शुचिभाङ्नस्यान्न विरज्यंति ते नराः । कायोयमग्र्यधूपाद्यैर्यत्नेनापि सुसंस्कृतः

tathāpi śucibhāṅnasyānna virajyaṃti te narāḥ | kāyoyamagryadhūpādyairyatnenāpi susaṃskṛtaḥ

Und dennoch werden die Menschen nicht allein durch äußere Reinlichkeit innerlich ungebunden. Dieser Körper—selbst wenn er mit erlesenen Düften und Schmuck sorgfältig verfeinert und ansehnlich gemacht wird—verleiht von sich aus keine geistige Entsagung; wahre Entsagung wurzelt in innerer Unterscheidungskraft.

तथाthus
तथा:
Kriya-viśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (thus/so)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (even/also)
शुचिpure
शुचि:
Sambandha (Compound member)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formसमासे पूर्वपद-रूपेण
भाङ्partaking/share
भाङ्:
Sambandha (Compound member)
TypeNoun
Rootभाज्/भङ् (धातु) → भाङ् (प्रातिपदिक/कृदन्त-आधार)
Formसमासे पूर्वपद-रूपेण; अर्थः ‘sharing/partaking’ (भाजन/भाग)
नस्यnasal medication
नस्य:
Sambandha (Compound member)
TypeNoun
Rootनस्य (प्रातिपदिक)
Formसमासे पूर्वपद-रूपेण; अर्थः ‘nasal therapy/snuff’
अन्नfood
अन्न:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासे उत्तरपद
शुचिभाङ्नस्य-अन्नfood connected with (ritual) purity, partaking, and nasal rites
शुचिभाङ्नस्य-अन्न:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशुचि + भाङ् + नस्य + अन्न (समस्तपद-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (अन्नं यत् शुचिभाङ्नस्य-सम्बद्धम्)
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
विरज्यन्तिbecome purified/detached
विरज्यन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि√रञ्ज् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; ‘become free from passion/are purified’
तेthose
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; सर्वनाम
नराःmen/people
नराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
कायःbody
कायः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
अयम्this
अयम्:
Karta (Apposition/समनाधिकरण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
अग्र्यexcellent
अग्र्य:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअग्र्य (प्रातिपदिक)
Formसमासे पूर्वपद-रूपेण; ‘excellent’
धूपincense
धूप:
Sambandha (Compound member)
TypeNoun
Rootधूप (प्रातिपदिक)
Formसमासे पूर्वपद-रूपेण
आद्यैःand the like
आद्यैः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआदि (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; ‘etc.’-sense, विशेषणम्
अग्र्यधूपाद्यैःwith excellent incense etc.
अग्र्यधूपाद्यैः:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअग्र्य + धूप + आदि (समस्तपद-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; साधन-निर्देशे तृतीया
यत्नेनwith effort
यत्नेन:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयत्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (even)
सुसंस्कृतःwell-prepared/refined
सुसंस्कृतः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग) + सम् + √कृ (धातु) → संस्कृत (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्तः ‘well-refined/fully prepared’

Unspecified (context not provided in the input)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

Sandhi Resolution Notes: तथा + अपि → तथापि. शुचिभाङ्नस्य + अन्न → शुचिभाङ्नस्यान्न (अ + अ → आ; नस्य + अन्न → नस्यान्न). कायः + अयम् → कायोयम् (अ + अ → ओ). अग्र्यधूपाद्यैः + यत्नेन → अग्र्यधूपाद्यैर्यत्नेन (ः/र्-सन्धिः). ‘विरज्यंति’ इति पाठः; मानक-रूपं ‘विरज्यन्ति’ (लट्, 3pl) इति।

FAQs

The verse emphasizes that spiritual freedom is not achieved by outward refinement alone. It teaches a classical dharmic principle: external purity and culturally valued practices may support devotion, but genuine detachment and liberation-oriented insight arise from inner discipline, discernment, and a shift in attachment.