Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

Adhyaya 18Arjuna Declines the Throne; Garga Directs Him to Dattatreya; The Gods Defeat the Daityas through Dattatreya’s Vision and the Movement of Lakshmi

भुवः पालनसामर्थ्ययुक्त एको महीपतिः ।

पृथिव्यां शस्त्रधृङ्मान्यस्त्वहमेवर्धिसंयुतः ।

ततो भविष्ये नात्मानं करिष्ये पापभागिनम् ॥

bhuvaḥ pālanasāmarthya-yukta eko mahīpatiḥ | pṛthivyāṃ śastradhṛṅ-mānyas tv aham evardhi-saṃyutaḥ | tato bhaviṣye nātmānaṃ kariṣye pāpa-bhāginam ||

(Er denkt:) „Auf Erden soll es nur einen einzigen Souverän geben, der die Fähigkeit besitzt, die Welt zu schützen. Unter den Waffenträgern werde ich geehrt, und ich verfüge über Kraft und Wohlstand. Darum werde ich jener Herrscher sein und mich nicht zum Teilhaber an der Sünde machen.“

भुवःof the earth/world
भुवः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive relation)
TypeNoun
Rootभुव्/भू (प्रातिपदिक: भुवः)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (Genitive/6th), एकवचनम्
पालनprotection, governance
पालन:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपालन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-तत्पुरुषाङ्ग (as member), एकवचनम् (stem form in compound)
सामर्थ्यcapacity, ability
सामर्थ्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसामर्थ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रातिपदिक (compound member)
युक्तःendowed with
युक्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु)
Formक्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा (Nom.), एकवचनम्; अर्थ: ‘endowed/connected’
पालनसामर्थ्ययुक्तःendowed with ability to govern
पालनसामर्थ्ययुक्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपालन + सामर्थ्य + युक्त (प्रातिपदिक-समूह)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (genitive determinative): ‘पालनस्य सामर्थ्येन युक्तः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्
एकःalone, single
एकः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्
महीपतिःking, lord of the earth
महीपतिः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमहीपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्
पृथिव्याम्on the earth
पृथिव्याम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootपृथिवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (Locative/7th), एकवचनम्
शस्त्रweapon
शस्त्र:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रातिपदिक (compound member)
धृक्bearing
धृक्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootधृ (धातु)
Formक्विप्-प्रत्ययान्त (agent noun), पुंलिङ्ग, प्रातिपदिक (compound member); अर्थ: ‘bearing/holding’
मान्यःhonourable, respected
मान्यः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमान्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्
शस्त्रधृक्-मान्यःrespected as a weapon-bearer (warrior)
शस्त्रधृक्-मान्यः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशस्त्र + धृक् + मान्य (प्रातिपदिक-समूह)
Formकर्मधारय (descriptive): ‘शस्त्रधृक् (weapon-bearer) एव मान्यः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्
तुbut, indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक निपात (but/indeed)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचनम्
एवonly, indeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis/only)
ऋद्धिprosperity, increase
ऋद्धि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootऋद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रातिपदिक (compound member)
संयुतःendowed with
संयुतः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु)
Formक्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्; उपसर्ग: सम्; अर्थ: ‘joined with/endowed’
ऋद्धिसंयुतःendowed with prosperity
ऋद्धिसंयुतः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootऋद्धि + संयुत (प्रातिपदिक-समूह)
Formतृतीया/षष्ठी-तत्पुरुषार्थ (endowed with prosperity): ‘ऋद्ध्या/ऋद्धेः संयुतः’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचनम्
ततःthen, therefore
ततः:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तस्मात्/ततः—क्रम/हेतु/अनन्तरार्थ (then/therefore)
भविष्येI shall be / will become
भविष्ये:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट् (Simple Future), आत्मनेपदम्, उत्तमपुरुषः, एकवचनम्
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध/Negator)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
आत्मानम्myself
आत्मानम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (Acc.), एकवचनम्
करिष्येI shall make (myself)
करिष्ये:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलृट् (Simple Future), आत्मनेपदम्, उत्तमपुरुषः, एकवचनम्
पापsin
पाप:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रातिपदिक (compound member)
भागिन्sharer, partaker
भागिन्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभागिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रातिपदिक (possessor noun)
पापभागिनम्a partaker of sin
पापभागिनम्:
Karma (कर्म/Object complement)
TypeAdjective
Rootपाप + भागिन् (प्रातिपदिक-समूह)
Formषष्ठी-तत्पुरुष: ‘पापस्य भागी’; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचनम् (आत्मानम् इति कर्मविशेषणम्)
Internal resolve of the royal figure (followed by Garga’s intervention in subsequent verses)

{ "primaryRasa": "vira", "secondaryRasa": "dharma", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

RajadharmaSelf-restraintEthics of powerNon-complicity in sin

FAQs

Power is justified only by protective competence and moral accountability. The king’s stated aim is not mere conquest but governance that avoids adharma and karmic stain.

Ethical instruction embedded in narrative (ancillary to vaṃśānucarita/royal stories), rather than a direct cosmological or genealogical register.

The ‘single king’ motif can symbolize unified inner sovereignty—integrated will and discernment—so that actions do not fragment into contradictory impulses that generate ‘sin’ (inner disorder).