Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

द्रौपदी-स्वयंवर-प्रारम्भः

Commencement of Draupadī’s Svayaṃvara

गच्छामुष्मिन्‌ वनोद्देशे ब्राह्मणो मां प्रतीक्षते । अन्नार्थी तं त्वमन्नेन समांसेनोपपादय,वहाँ आधी रातके समय उन्हें ब्राह्मणको भोजन देनेकी प्रतिज्ञाका स्मरण हुआ। फिर तो वे उठ बैठे और तुरंत रसोइयेको बुलाकर बोले--“जाओ, वनके अमुक प्रदेशमें एक ब्राह्मण भोजनके लिये मेरी प्रतीक्षा करता है। उसे तुम मांसयुक्त भोजनसे तृप्त करो”

gacchāmuṣmin vanoddeśe brāhmaṇo māṁ pratīkṣate | annārthī taṁ tvam annena samāṁsenopapādaya ||

Der Gandharva sprach: „Geh in jenen Teil des Waldes; dort wartet ein Brahmane auf mich. Er ist gekommen, um Speise zu erbitten—so sättige ihn mit einer Mahlzeit, die Fleisch enthält.“

गच्छामिI go
गच्छामि:
Karta
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), उत्तम, एकवचन, परस्मैपद
अस्मिन्in this
अस्मिन्:
Adhikarana
TypePronoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुं, सप्तमी, एकवचन
वन-उद्देशेin a region of the forest
वन-उद्देशे:
Adhikarana
TypeNoun
Rootउद्देश (प्रातिपदिक)
Formपुं, सप्तमी, एकवचन
ब्राह्मणःa Brahmin
ब्राह्मणः:
Karta
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुं, प्रथमा, एकवचन
माम्me
माम्:
Karma
TypePronoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Form—, द्वितीया, एकवचन
प्रतीक्षतेwaits for
प्रतीक्षते:
Karta
TypeVerb
Rootप्रति-ईक्ष् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथम, एकवचन, आत्मनेपद
अन्न-अर्थीseeking food
अन्न-अर्थी:
Karta
TypeAdjective
Rootअर्थिन् (प्रातिपदिक)
Formपुं, प्रथमा, एकवचन
तम्him
तम्:
Karma
TypePronoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं, द्वितीया, एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta
TypePronoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Form—, प्रथमा, एकवचन
अन्नेनwith food
अन्नेन:
Karana
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुं, तृतीया, एकवचन
स-आंसेनwith meat (lit. with flesh)
स-आंसेन:
Karana
TypeAdjective
Rootआंस (प्रातिपदिक)
Formनपुं, तृतीया, एकवचन
उपपादयprovide/satisfy (him)
उपपादय:
Karta
TypeVerb
Rootउप-√पद्/पादय् (धातु; causative of √पद्/√पद्-समर्थनार्थ)
Formलोट् (आज्ञार्थ), मध्यम, एकवचन, परस्मैपद

गन्धर्व उवाच

गन्धर्व (Gandharva)
ब्राह्मण (Brahmin)
वनोद्देश (a forest region)
अन्न (food)
मांस (meat)

Educational Q&A

That feeding a seeker of food—especially one waiting in reliance on one’s word—is a dharmic obligation; a promise regarding hospitality should be honored promptly and concretely.

The Gandharva instructs someone (implicitly a servant/cook) to go to a particular forest spot where a Brahmin is waiting for him and to satisfy the Brahmin with a meal, explicitly including meat.