मन्दर-समुद्रमन्थन-वर्णनम् / Description of the Churning of the Ocean with Mount Mandara
ऑपनआ करा बा >> अं घोडशो< ध्याय: कद्रू और विनताको 582% : वरदानसे अभीष्ट पुत्रोंकी प्रा शौनक उवाच सौते त्वं कथयस्वेमां विस्तरेण कथां पुन: । आस्तीकस्य कवे: साधो: शुश्रूषा परमा हि न:,शौनकजी बोले--सूतनन्दन! आप ज्ञानी महात्मा आस्तीककी इस कथाको पुनः विस्तारके साथ कहिये। हमें उसे सुननेके लिये बड़ी उत्कण्ठा है इति श्रीमहाभारते आदिपर्वणि आस्तीकपर्वणि सर्पादीनामुत्पत्ती षोडशो<ध्याय: ।। २६ || इस प्रकार श्रीमह्योा भारत आदिपव॑के अन्तर्गत आस्तीकपवर्में सर्प आदिकी उत्पत्तिसे सम्बन्ध रखनेवाला सोलहवाँ अध्याय पूरा हुआ ॥/ १६ ॥। न२्च्स्स्स्सिस्सि ह्य £:ान्प्ट् सप्तदशो<् ध्याय: मेरुपर्वतपर अमृतके लिये विचार करनेवाले देवताओंको भगवान् नारायणका समुद्रमन्थनके लिये आदेश सौतिरुवाच एतस्मिन्नेव काले तु भगिन्यौ ते तपोधन । अपश्यतां समायाते उच्चै:अ्रवसमन्तिकात्
Śaunaka uvāca: Saute tvaṁ kathayasvemāṁ vistareṇa kathāṁ punaḥ | Āstīkasya kaveḥ sādhoḥ śuśrūṣā paramā hi naḥ ||
Śaunaka sprach: „O Sohn des Sūta, erzähle uns diese Geschichte noch einmal, ausführlicher. Denn übergroß ist unser Verlangen, die Erzählung vom Weisen und Dichter Āstīka, von jenem Edlen, zu vernehmen.“
शौनक उवाच
The verse highlights the dharmic value of śuśrūṣā—reverent, attentive listening to sacred history from a qualified narrator. Ethical understanding is presented as something cultivated through humble inquiry and sustained hearing.
At the sages’ gathering, Śaunaka addresses Sauti and asks him to retell, in greater detail, the account of the noble sage Āstīka, indicating the listeners’ strong eagerness to hear that episode.