Next Verse

Shloka 1

Prākṛta-pralaya, Pratisarga Doctrine, and the Ishvara-Samanvaya of Yoga and Devotion

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे त्रिचत्वारिंशो ऽध्यायः कूर्म उवाच अतः परं प्रवक्ष्यामि प्रतिसर्गमनुत्तमम् / प्राकृतं हि समासेन शृणुध्वं गदतो मम

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge tricatvāriṃśo 'dhyāyaḥ kūrma uvāca ataḥ paraṃ pravakṣyāmi pratisargamanuttamam / prākṛtaṃ hi samāsena śṛṇudhvaṃ gadato mama

So heißt es im Śrī Kūrma-Purāṇa, in der Saṃhitā von sechstausend Versen, im späteren Teil: (Es beginnt) das dreiundvierzigste Kapitel. Kūrma sprach: „Nun werde ich als Nächstes die unvergleichliche Lehre vom Pratisarga—der sekundären Schöpfung—darlegen, nämlich den ursprünglichen (prākṛta) Vorgang in Kürze. Hört, während ich spreche.“

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-समाप्तिसूचक (quotative/end marker)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष/नामधेय-समास (in the Śrī-Kūrma-Purāṇa)
षट्साहस्त्र्याम्in the Ṣaṭsāhastrī (six-thousand section)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; द्विगु-समास (षट्साहस्त्री = six-thousand [collection])
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
उपरिविभागेin the upper division
उपरिविभागे:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootउपरि + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (उपरि-भागः/upper division)
त्रिचत्वारिंशःforty-third
त्रिचत्वारिंशः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootत्रि + चत्वारिंशत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; द्विगु (43rd) विशेषण अध्यायः
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कूर्मःKūrma
कूर्मः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootकूर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; वक्ता (speaker)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
अतःthereafter
अतः:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/अनन्तरार्थ (therefore/thereafter)
परम्the next (topic)
परम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्रियाविशेषणवत् (as object: further/next)
प्रवक्ष्यामिI shall explain
प्रवक्ष्यामि:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष (1st), एकवचन; परस्मैपद
प्रतिसर्गम्the secondary creation/dissolution cycle
प्रतिसर्गम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootप्रतिसर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अनुत्तमम्unsurpassed
अनुत्तमम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण प्रतिसर्गम्
प्राकृतम्pertaining to Prakriti / natural
प्राकृतम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootप्राकृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (implicit विषयम्)
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (indeed)
समासेनin brief / by summary
समासेन:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootसमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; करण (by means of brevity/summary)
शृणुध्वम्listen
शृणुध्वम्:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd), बहुवचन; आत्मनेपद
गदतःof (me) speaking
गदतः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeVerb
Rootगद् (धातु)
Formशतृ-प्रत्यय (वर्तमान कृदन्त/Present active participle), षष्ठी (Genitive), एकवचन; पुंलिङ्ग; ‘of (me) speaking’
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootअस्मद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, षष्ठी, एकवचन

Lord Kūrma (Vishnu as the Tortoise incarnation)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

K
Kūrma
P
Pratisarga
P
Prakṛti

FAQs

Indirectly: by introducing pratisarga as a “prākṛta” (Prakṛti-based) process, it implies that the Supreme principle is distinct from material nature and can authoritatively describe its re-manifestation; the Self is thus not reduced to matter or its transformations.

No specific practice is taught in this verse; it functions as a transition into cosmological teaching. In the Kurma Purana’s broader Upari-bhaga framework, such knowledge supports Yoga by clarifying Prakṛti’s evolutes, aiding dispassion (vairāgya) and discernment (viveka) central to liberation-oriented discipline.

While Shiva is not named here, the verse reflects the Purana’s integrative method: Vishnu as Lord Kūrma teaches a cosmology often articulated in shared Sāṃkhya-Yoga terms used across Shaiva and Vaishnava traditions, preparing a non-sectarian metaphysical ground for later syntheses.