Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Bhūrloka-Vyavasthā — The Seven Dvīpas, Seven Oceans, and the Meru-Centered Order of Jambūdvīpa

इती श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे द्विचत्वारिंशो ऽध्यायः सूत उवाच एतद् ब्रह्माण्डमाख्यातं चतुर्दशविधं महत् / अतः परं प्रवक्ष्यामि भूर्लोकस्यास्य निर्णयम्

itī śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge dvicatvāriṃśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca etad brahmāṇḍamākhyātaṃ caturdaśavidhaṃ mahat / ataḥ paraṃ pravakṣyāmi bhūrlokasyāsya nirṇayam

So endet im Śrī Kūrma-Purāṇa, in der Saṃhitā von sechstausend Versen, im Pūrvabhāga, das zweiundvierzigste Kapitel. Sūta sprach: „Dieses gewaltige Brahmāṇḍa, das kosmische Ei, in vierzehn Bereiche gegliedert, ist beschrieben worden; nun werde ich die feststehende Darlegung dieses Bhūrloka, der Erdenwelt, verkünden.“

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-समाप्तिसूचक (quotative/closure particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्मपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; कर्मधारय (श्रीमत् कूर्मपुराणम्)
षट्साहस्त्र्याम्in the six-thousand (collection)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; द्विगु-समास (षट्-साहस्त्री = six-thousand [verses] collection)
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootपूर्व + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुष (पूर्वः विभागः)
द्विचत्वारिंशःforty-second
द्विचत्वारिंशः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootद्वि + चत्वारिंशत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; द्विगु (42nd)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; संकेत-सर्वनाम
ब्रह्माण्डम्the cosmic egg (universe)
ब्रह्माण्डम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootब्रह्म + अण्ड (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (ब्रह्मणः अण्डम्)
आख्यातम्has been described
आख्यातम्:
Kriya (क्रिया/Predicative)
TypeAdjective
Rootआ + ख्या (धातु) → आख्यात (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय-विशेषण
चतुर्दशविधम्of fourteen types
चतुर्दशविधम्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर्दश + विध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; द्विगु (of fourteen kinds)
महत्great
महत्:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण
अतःtherefore, hence
अतः:
Hetu (हेतु/Cause marker)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/तस्मात्-अर्थ (therefore/from this)
परम्next, further
परम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्रियाविशेषणवत् (as adverbial accusative)
प्रवक्ष्यामिI shall explain
प्रवक्ष्यामि:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भूर्लोकस्यof Bhūrloka (earth-world)
भूर्लोकस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootभूः + लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; तत्पुरुष (भूः-लोकः)
अस्यof this
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी, एकवचन; संकेत-सर्वनाम
निर्णयम्determination, description
निर्णयम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootनिर्णय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन

Sūta

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

S
Sūta
B
Brahmāṇḍa
B
Bhūrloka

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it frames a cosmological teaching—moving from the fourteenfold brahmāṇḍa to a precise account of Bhūrloka—preparing the ground on which dharma and spiritual pursuit (leading to Ātma-jñāna) are later situated.

No specific yoga practice is taught in this line; it is a structural transition. By mapping the cosmos and Bhūrloka, the text establishes the sacred-geographical and dharmic context in which later disciplines (including Pāśupata-oriented devotion and yogic restraint) are meaningfully practiced.

The verse itself is neutral and introductory, but its Purāṇic method—cosmology leading to dharma and liberation—fits the Kūrma Purāṇa’s broader synthesis where the same supreme reality is approached through both Vaiṣṇava and Śaiva theological lenses.