Next Verse

Shloka 1

Dvīpa-Varṣa Vibhāga and the Priyavrata–Agnīdhra Lineage

Cosmic Geography and Royal Succession

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पुर्वविभागे सप्तत्रिंशो ऽध्यायः श्रीकूर्म उवाच एवमुक्तास्तु मुनयो नैमिषीया महामतिम् / पप्रच्छुरुत्तरं सूतं पृथिव्यादिविनिर्णयम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ purvavibhāge saptatriṃśo 'dhyāyaḥ śrīkūrma uvāca evamuktāstu munayo naimiṣīyā mahāmatim / papracchuruttaraṃ sūtaṃ pṛthivyādivinirṇayam

So endet im Śrī Kūrma-Purāṇa — in der sechstausend Verse umfassenden Saṃhitā des Pūrva-bhāga — das siebenunddreißigste Kapitel. Śrī Kūrma sprach: Nachdem sie so angesprochen worden waren, befragten die Weisen von Naimiṣa, auf eine endgültige Antwort bedacht, den verständigen Sūta über die rechte Bestimmung der Erde und der übrigen Ur-Elemente.

itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्ध/अन्वय)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
FormAvyaya; quotation/closure particle
śrī-kūrma-purāṇein the Śrī Kūrma Purāṇa
śrī-kūrma-purāṇe:
Adhikaraṇa (अधिकरण/सप्तमी)
TypeNoun
Rootśrī (प्रातिपदिक) + kūrma (प्रातिपदिक) + purāṇa (प्रातिपदिक)
FormNapumsaka (नपुंसकलिङ्ग), Saptamī (सप्तमी) Ekavacana (एकवचन); समासः—कूर्मपुराणम् (षष्ठी-तत्पुरुष), श्री- (उपपद/विशेषण-पूर्वपद)
ṣaṭ-sāhastryāmin the six-thousand (recension)
ṣaṭ-sāhastryām:
Adhikaraṇa (अधिकरण/सप्तमी)
TypeNoun
Rootṣaṭ (संख्या) + sāhastrī (प्रातिपदिक)
FormStrīliṅga (स्त्रीलिङ्ग), Saptamī (सप्तमी) Ekavacana (एकवचन); द्विगु-समासः—षट् सहस्राणि यस्याम् (six-thousand [verses] recension)
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikaraṇa (अधिकरण/सप्तमी)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
FormStrīliṅga (स्त्रीलिङ्ग), Saptamī (सप्तमी) Ekavacana (एकवचन)
pūrva-vibhāgein the former section
pūrva-vibhāge:
Adhikaraṇa (अधिकरण/सप्तमी)
TypeNoun
Rootpūrva (प्रातिपदिक) + vibhāga (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Saptamī (सप्तमी) Ekavacana (एकवचन); समासः—पूर्वः विभागः (कर्मधारय/तत्पुरुष-प्राय)
saptatriṃśaḥthirty-seventh
saptatriṃśaḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsaptatriṃśat (संख्या-प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Prathamā (प्रथमा) Ekavacana (एकवचन); ordinal sense ‘thirty-seventh’ (used with adhyāyaḥ)
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता/विषय)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Prathamā (प्रथमा) Ekavacana (एकवचन)
śrī-kūrmaḥŚrī Kūrma
śrī-kūrmaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootśrī (प्रातिपदिक) + kūrma (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Prathamā (प्रथमा) Ekavacana (एकवचन); कर्मधारय—श्रीमान् कूर्मः
uvācasaid
uvāca:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धा)
FormLiṭ (लिट्, Perfect), Prathama-puruṣa (प्रथमपुरुष) Ekavacana (एकवचन); parasmaipada
evamthus
evam:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
FormAvyaya; manner adverb
uktāḥhaving been spoken to
uktāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Root√vac (धा) → ukta (कृदन्त, क्त)
FormKta-participle (क्त), Puṃliṅga (पुंलिङ्ग), Prathamā (प्रथमा) Bahuvacana (बहुवचन); ‘having been addressed/told’
tuthen/indeed
tu:
Sambandha (सम्बन्ध/अन्वय)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
FormAvyaya; adversative/emphatic particle
munayaḥthe sages
munayaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Prathamā (प्रथमा) Bahuvacana (बहुवचन)
naimiṣīyāḥof Naimiṣa
naimiṣīyāḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnaimiṣīya (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Prathamā (प्रथमा) Bahuvacana (बहुवचन); ‘belonging to Naimiṣa’
mahā-matimthe great-minded one
mahā-matim:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + mati (प्रातिपदिक)
FormStrīliṅga (स्त्रीलिङ्ग), Dvitīyā (द्वितीया) Ekavacana (एकवचन); कर्मधारय—महती मतिः यस्य तम् (as epithet)
papracchuḥasked
papracchuḥ:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootpra + √prach (धा)
FormLiṭ (लिट्, Perfect), Prathama-puruṣa (प्रथमपुरुष) Bahuvacana (बहुवचन); parasmaipada
uttaramfurther/next
uttaram:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootuttara (प्रातिपदिक)
FormNapumsaka (नपुंसकलिङ्ग), Dvitīyā (द्वितीया) Ekavacana (एकवचन); used adjectivally
sūtamSūta
sūtam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Dvitīyā (द्वितीया) Ekavacana (एकवचन)
pṛthivī-ādi-vinirṇayamthe determination about the earth etc.
pṛthivī-ādi-vinirṇayam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootpṛthivī (प्रातिपदिक) + ādi (अव्यय/प्रातिपदिक) + vinirṇaya (प्रातिपदिक)
FormPuṃliṅga (पुंलिङ्ग), Dvitīyā (द्वितीया) Ekavacana (एकवचन); समासः—पृथिव्यादीनां विनिर्णयः (षष्ठी-तत्पुरुष)

Lord Kurma (Vishnu as Kūrma)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

S
Sri Kurma
S
Sages of Naimisha
S
Suta

FAQs

This verse functions as a narrative transition into cosmological analysis; it does not directly define Ātman, but it sets up the inquiry into elements whose ultimate ground is later treated as the Supreme principle in the Purāṇa’s integrated Shaiva–Vaiṣṇava theology.

No specific yoga practice is taught in this verse; it introduces a doctrinal section on the elements (pṛthivī-ādi), which later supports yogic contemplation by providing a framework for discerning the tattvas (principles) underlying embodied experience.

Indirectly: Lord Kūrma (a form of Viṣṇu) speaks within a Purāṇic frame that frequently harmonizes Vaiṣṇava narration with Śaiva metaphysics; here the emphasis is on authoritative inquiry and doctrinal clarification rather than sectarian contrast.