Previous Verse
Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 38

Madhu–Kaiṭabha, Nārāyaṇa’s Yoga-Nidrā, Rudra’s Manifestation, and the Aṣṭamūrti–Trimūrti Teaching

ततः प्रभृति देवो ऽसौ न प्रसूते ऽशुभाः प्रजाः / स्वात्मजैरेव तै रुद्रैर्निवृत्तात्मा ह्यतिष्ठत / स्थाणुत्वं तेन तस्यासीद् देवदेवस्य शूलिनः

tataḥ prabhṛti devo 'sau na prasūte 'śubhāḥ prajāḥ / svātmajaireva tai rudrairnivṛttātmā hyatiṣṭhata / sthāṇutvaṃ tena tasyāsīd devadevasya śūlinaḥ

Von da an brachte jener Gott keine unheilvollen Geschöpfe mehr hervor. Mit jenen Rudras—aus seinem eigenen Wesen geboren—verweilte er, den Geist von äußerer Schöpfung zurückgezogen und in innerer Selbstzucht gegründet. Darum wurde der tridenttragende Herr der Herren Sthāṇu genannt, „der Standhafte/Unbewegliche“.

tataḥthen
tataḥ:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
prabhṛtifrom then on
prabhṛti:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootprabhṛti (अव्यय)
Formअव्यय (postposition/adverb): ‘from (that time) onward’
devaḥthe god
devaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
asauthat one (he)
asau:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
nanot
na:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
prasūtebrings forth; produces
prasūte:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootprasū (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
aśubhāḥinauspicious
aśubhāḥ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootaśubha (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; प्रजाः इति विशेष्यस्य
prajāḥcreatures
prajāḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootprajā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
sva-ātma-jaiḥby his own self-born (sons)
sva-ātma-jaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootsva (प्रातिपदिक) + ātman (प्रातिपदिक) + ja (कृदन्त; जन् धातु)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण/सह), बहुवचन; कृदन्त: जन् (धातु) + ड (ज) = ज ‘born’; तत्पुरुषः (स्वात्मनः जाताः)
evaindeed
eva:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय (emphatic particle)
taiḥby those
taiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
rudraiḥRudras
rudraiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootrudra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
nivṛtta-ātmāwith withdrawn self; detached
nivṛtta-ātmā:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootnivṛtta (कृदन्त; वृत् धातु) + ātman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कृदन्त: नि + वृत् (धातु) + क्त = निवृत्त; कर्मधारयः (निवृत्तः आत्मा यस्य)
hiindeed
hi:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय (particle: emphasis/causal)
atiṣṭhatastood; remained
atiṣṭhata:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootsthā (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; आङ्-उपसर्गः (आ + स्था)
sthāṇutvamstate of immobility; ‘Sthāṇu’-hood
sthāṇutvam:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsthāṇutva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
tenathereby; because of that
tena:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (हेतु/करणार्थे)
tasyaof him
tasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
āsītwas; came to be
āsīt:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootas (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
deva-devasyaof the god of gods
deva-devasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक) + deva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषसमासः (देवानां देवः)
śūlinaḥof the trident-bearer
śūlinaḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootśūlin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन

Narrator (Purāṇic sage recounting the mythic etymology of Śiva as Sthāṇu)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

R
Rudra
Ś
Śiva
S
Sthāṇu
Ś
Śūlin (Trident-bearer)
R
Rudras (his self-born emanations)

FAQs

It presents divinity as capable of nivṛtti—withdrawal from outward projection—signifying inner steadiness (sthāṇutva). The divine ‘self’ is not compelled by creation; it can rest established in itself.

The key yogic cue is nivṛtta-ātmā—turning the mind inward from pravṛtti (outgoing activity) to steadiness. This aligns with Pāśupata-flavored discipline: restraint, inner establishment, and cessation of impure tendencies.

While explicitly about Rudra/Śiva, the Kurma Purana’s broader frame treats such divine functions (creation/withdrawal) as expressions of one supreme governance—supporting a Shaiva–Vaishnava synthesis rather than sectarian opposition.