Previous Verse
Next Verse

Shloka 91

चतुर्युगाख्यान (Caturyuga-Ākhyāna) — Yuga-wise Origins and Measurements of Beings

तस्मात्सप्तर्षयस्ते वै भूतादौ तत्त्वदर्शनात् / ऋषिपुत्रा ऋषीकास्तु मैथुनाद्गर्भसंभवाः

tasmātsaptarṣayaste vai bhūtādau tattvadarśanāt / ṛṣiputrā ṛṣīkāstu maithunādgarbhasaṃbhavāḥ

Darum wurden jene Saptarishis berühmt, weil sie am Anfang der Wesen das Wesenhafte schauten. Und die Ṛṣīkas, die man „Söhne der Ṛṣi“ nennt, entstanden aus dem Schoß durch geschlechtliche Vereinigung.

तस्मात्therefore/from that
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (Avyaya); अपादानार्थक-निपातः/हेतौ (ablatival sense: 'therefore/from that')
सप्तर्षयःthe seven sages
सप्तर्षयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसप्त + ऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative); बहुवचन (Plural)
तेthey/those
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; बहुवचन
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (निपात)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle)
भूतादौin the beginning of beings/at the origin
भूतादौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूत + आदि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative); एकवचन
तत्त्वदर्शनात्from the vision of reality
तत्त्वदर्शनात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootतत्त्व + दर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative); एकवचन; हेत्वर्थ (cause)
ऋषिपुत्राःsons of sages
ऋषिपुत्राः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि + पुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; बहुवचन
ऋषीकाःṛṣīkas (a class/name)
ऋषीकाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषीका (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; बहुवचन
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (निपात)
Formअव्यय; निपात (contrastive particle)
मैथुनात्from sexual union
मैथुनात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootमैथुन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; पञ्चमी-विभक्ति; एकवचन; हेत्वर्थ
गर्भसंभवाःborn from the womb/embryo-born
गर्भसंभवाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootगर्भ + सम्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; बहुवचन; विशेषण (qualifying the subject)