इति श्रीब्रह्माण्डे महापुराणे वायुप्रोक्ते पूर्वभागे द्वितीये ऽनुषङ्गपादे महादेवविभूतिवर्णनं ना दशामो ऽध्योयः सूत उवाच भृगोः ख्यातिर्विजज्ञे वै ईश्वरौ सुखदुःखयोः / शुभाशुभप्रदातारौ सर्वप्राणभृतामिह
iti śrībrahmāṇḍe mahāpurāṇe vāyuprokte pūrvabhāge dvitīye 'nuṣaṅgapāde mahādevavibhūtivarṇanaṃ nā daśāmo 'dhyoyaḥ sūta uvāca bhṛgoḥ khyātirvijajñe vai īśvarau sukhaduḥkhayoḥ / śubhāśubhapradātārau sarvaprāṇabhṛtāmiha
So im Śrī Brahmāṇḍa-Mahāpurāṇa, im von Vāyu verkündeten ersten Teil, im zweiten Anuṣaṅga-pāda: das zehnte Kapitel „Schilderung der Herrlichkeiten Mahādevas“. Sūta sprach: Khyāti, die Gattin Bhṛgus, erkannte die beiden Īśvara von Glück und Leid, die hier allen Lebewesen günstige und ungünstige Früchte verleihen.