Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Tritiya Skandha, Shloka 50

Brahmā’s Creation: The Kumāras, Rudra, the Prajāpatis, and the Manifestation of Vedic Sound

ऋषीणां भूरिवीर्याणामपि सर्गमविस्तृतम् । ज्ञात्वा तद्‍धृदये भूयश्चिन्तयामास कौरव ॥ ५० ॥

ṛṣīṇāṁ bhūri-vīryāṇām api sargam avistṛtam jñātvā tad dhṛdaye bhūyaś cintayām āsa kaurava

O Sohn der Kurus! Als Brahmā sah, dass trotz der Gegenwart machtvoller Weiser die Schöpfung sich nicht genügend vermehrte, sann er in seinem Herzen erneut ernsthaft darüber nach, wie die Nachkommenschaft wachsen könne.

ऋषीणाम्of the sages
ऋषीणाम्:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), बहुवचन
भूरि-वीर्याणाम्of great potency
भूरि-वीर्याणाम्:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootभूरि (अव्यय/प्रातिपदिक) + वीर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (qualifier)
अपिeven/also
अपि:
सम्बन्ध-बोधक निपात (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अर्थः—‘even/also’
सर्गम्creation; progeny/emanation
सर्गम्:
कर्म (Karma/object)
TypeNoun
Rootसर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
अविस्तृतम्not expanded; not extensive
अविस्तृतम्:
कर्म-विशेषण (object-qualifier)
TypeAdjective
Rootवि√स्तृ (धातु) + अ (नञ्/उपसर्ग) → विस्तृत (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्गम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
ज्ञात्वाhaving known
ज्ञात्वा:
पूर्वकाल-क्रिया (prior action)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive), अर्थः—‘having known’
तत्that
तत्:
कर्म (Karma/object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
हृदयेin (his) heart
हृदये:
अधिकरण (Adhikaraṇa/location)
TypeNoun
Rootहृदय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
भूयःagain; further
भूयः:
क्रियाविशेषण (adverbial)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), अर्थः—‘again/further’
चिन्तयाम्pondered
चिन्तयाम्:
कर्ता (Karta/subject)
TypeVerb
Rootचिन्तय् (नामधातु/धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; धातुः—चिन्तय् ‘to think/ponder’
आसdid/was (auxiliary)
आस:
सहायक-क्रिया (auxiliary to main verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; सहायक-क्रिया (auxiliary)
कौरवO descendant of Kuru
कौरव:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootकौरव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
P
Parīkṣit Mahārāja

FAQs

This verse states that the creation—even of powerful sages—was still not fully expanded, prompting further contemplation to continue the creative unfolding.

Śukadeva is narrating to King Parīkṣit, a descendant of the Kuru dynasty, and uses 'Kaurava' as a respectful address while explaining the stages of creation.

Before acting, assess what remains incomplete and reflect deeply; purposeful contemplation helps align one’s efforts with a larger, orderly plan.