Previous Verse
Next Verse

Shloka 33

Citraketu’s Detachment, Nārada’s Mantra, and the Darśana of Anantadeva

तत: समाधाय मनो मनीषया बभाष एतत्प्रतिलब्धवागसौ । नियम्य सर्वेन्द्रियबाह्यवर्तनं जगद्गुरुं सात्वतशास्त्रविग्रहम् ॥ ३३ ॥

tataḥ samādhāya mano manīṣayā babhāṣa etat pratilabdha-vāg asau niyamya sarvendriya-bāhya-vartanaṁ jagad-guruṁ sātvata-śāstra-vigraham

Daraufhin sammelte er seinen Geist mit Hilfe der Einsicht und zog die Sinne von äußeren Beschäftigungen zurück; so fand er wieder passende Worte. Dann begann er, Gebete an den Herrn zu richten, den Jagad-guru, die Verkörperung der heiligen sātvata-Schriften.

ततःthen
ततः:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/कालवाचक (thereupon)
समाधायhaving composed/fixed
समाधाय:
पूर्वक्रिया (कर्तृसम्बन्धी)
TypeVerb
Rootसम्-आ-धा (धातु) → समाधाय (क्त्वा)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund); पूर्वकालिक क्रिया
मनःthe mind
मनः:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
मनीषयाwith intelligence/resolve
मनीषया:
करण (करण)
TypeNoun
Rootमनीषा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
बभाषhe spoke
बभाष:
क्रिया
TypeVerb
Rootभाष् (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष एकवचन
एतत्this
एतत्:
कर्म (वाच्य-वस्तु)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
प्रतिलब्धregained
प्रतिलब्ध:
विशेषण
TypeAdjective
Rootप्रति-लभ् (धातु) → प्रतिलब्ध (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग? actually qualifies वाक् (स्त्री); प्रथमा एकवचन (समासाङ्ग)
वाक्speech
वाक्:
कर्ता-विशेषण (in bahuvrīhi)
TypeNoun
Rootवाच् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
असौthat one (he)
असौ:
कर्ता (कर्ता)
TypeNoun
Rootअसद्/असौ (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
प्रतिलब्ध-वाक्having regained speech
प्रतिलब्ध-वाक्:
विशेषण (of असौ)
TypeAdjective
Rootप्रतिलब्ध + वाच् (कृदन्त+प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास; पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; ‘यस्य वाक् प्रतिलब्धा’
नियम्यhaving restrained
नियम्य:
पूर्वक्रिया (कर्तृसम्बन्धी)
TypeVerb
Rootनि-यम् (धातु) → नियम्य (क्त्वा)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund); पूर्वकालिक क्रिया
सर्वall
सर्व:
विशेषण
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Form(समासाङ्ग)
इन्द्रियsenses
इन्द्रिय:
सम्बन्ध (in compound)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी बहुवचन (समासाङ्ग)
बाह्यexternal
बाह्य:
विशेषण
TypeAdjective
Rootबाह्य (प्रातिपदिक)
Form(समासाङ्ग)
वर्तनम्activity; movement
वर्तनम्:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootवर्तन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सर्वेन्द्रिय-बाह्य-वर्तनम्external activity of all the senses
सर्वेन्द्रिय-बाह्य-वर्तनम्:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व + इन्द्रिय + बाह्य + वर्तन (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; ‘सर्वेन्द्रियाणां बाह्यं वर्तनम्’
जगत्of the world
जगत्:
सम्बन्ध (in compound)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी एकवचन (समासाङ्ग)
गुरुम्teacher
गुरुम्:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootगुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
जगद्-गुरुम्the guru of the world
जगद्-गुरुम्:
कर्म (कर्म)
TypeNoun
Rootजगत् + गुरु (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी: जगतः गुरुः); पुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन
सात्वतof the Sātvatas (devotees)
सात्वत:
विशेषण
TypeAdjective
Rootसात्वत (प्रातिपदिक)
Form(समासाङ्ग)
शास्त्रscripture, teaching
शास्त्र:
सम्बन्ध (in compound)
TypeNoun
Rootशास्त्र (प्रातिपदिक)
Form(समासाङ्ग)
विग्रहम्embodiment, form
विग्रहम्:
कर्म (सम्बोधन-विशेष्य)
TypeNoun
Rootविग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; apposition to जगद्गुरुम्
सात्वत-शास्त्र-विग्रहम्the embodiment of the Sātvata scripture
सात्वत-शास्त्र-विग्रहम्:
कर्म (apposition to जगद्गुरुम्)
TypeNoun
Rootसात्वत + शास्त्र + विग्रह (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास; पुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; ‘सात्वतानां शास्त्रस्य विग्रहः’ (embodiment of the sātvata-śāstra)

One cannot offer prayers to the Lord with mundane words. One must become spiritually advanced by controlling the mind and senses. Then he can find suitable words to offer in prayers to the Lord. Quoting the following verse from the Padma Purāṇa, Śrīla Sanātana Gosvāmī forbids us to sing any song not sung by authorized devotees.

C
Citraketu
N
Nārada
A
Aṅgirā

FAQs

This verse highlights that one should restrain the outward pull of the senses and steady the mind; only then can one speak and act with clarity in devotional life and properly approach the jagad-guru.

After receiving guidance and regaining composure, Citraketu controlled his senses and then addressed Nārada and Aṅgirā respectfully, recognizing them as representatives of divine instruction.

Reduce external distractions, regulate sense habits, and intentionally bring the mind back to prayer, japa, and attentive hearing—then decisions and speech become calmer and more spiritually aligned.