Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Saptama Skandha, Shloka 22

Nṛsiṁhadeva Appears from the Pillar and Slays Hiraṇyakaśipu

मीमांसमानस्य समुत्थितोऽग्रतो । नृसिंहरूपस्तदलं भयानकम् ॥ १९ ॥ प्रतप्तचामीकरचण्डलोचनं स्फुरत्सटाकेशरजृम्भिताननम् । करालदंष्ट्रं करवालचञ्चल क्षुरान्तजिह्वं भ्रुकुटीमुखोल्बणम् ॥ २० ॥ स्तब्धोर्ध्वकर्णं गिरिकन्दराद्भ‍ुत- व्यात्तास्यनासं हनुभेदभीषणम् । दिविस्पृशत्कायमदीर्घपीवर- ग्रीवोरुवक्ष:स्थलमल्पमध्यमम् ॥ २१ ॥ चन्द्रांशुगौरैश्छुरितं तनूरुहै- र्विष्वग्भुजानीकशतं नखायुधम् । दुरासदं सर्वनिजेतरायुध- प्रवेकविद्रावितदैत्यदानवम् ॥ २२ ॥

mīmāṁsamānasya samutthito ’grato nṛsiṁha-rūpas tad alaṁ bhayānakam pratapta-cāmīkara-caṇḍa-locanaṁ sphurat saṭā-keśara-jṛmbhitānanam

So breitete Nṛsiṁhadeva seine Arme nach allen Seiten aus, machte seine Nägel zu Waffen und jagte die Daityas und Dānavas unwiderstehlich in die Flucht. Vor seinem Glanz erzitterten die Bösen und Gotteslästerer. Hiraṇyakaśipu geriet beim Anblick in Zorn und Furcht zugleich.

candrāṁśu-gauraiḥby moonbeam-white
candrāṁśu-gauraiḥ:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootcandrāṁśu + gaura (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘चन्द्रांशुवत् गौरैः’); तृतीया (Instrumental/3rd), बहुवचन, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (तनूरुहैः इति सह विशेषण)
churitamcovered, strewn
churitam:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Root√chur (धातु, क्त-कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त; प्रथमा/द्वितीया एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
tanūruhaiḥwith body-hairs
tanūruhaiḥ:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeNoun
Roottanūruha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘तनौ रुहाः’ = hairs on the body); तृतीया, बहुवचन, पुंलिङ्ग
viṣvakeverywhere, in all directions
viṣvak:
Sambandha (सम्बन्ध/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootviṣvak (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: ‘in all directions’)
bhuja-anīka-śatama hundred rows/hosts of arms
bhuja-anīka-śatam:
Viśeṣya (विशेष्य/Described entity)
TypeNoun
Rootbhuja + anīka + śata (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘भुजानाम् अनीकं शतम्’); प्रथमा/द्वितीया एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
nakhāyudhamwith nails as weapons
nakhāyudham:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootnakha + āyudha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘नखाः आयुधं यस्य/नखैः आयुधम्’); प्रथमा/द्वितीया एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
durāsadamunapproachable
durāsadam:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootdur + āsada (√sad, घञ्/प्रातिपदिक)
Formउपसर्गपूर्वक-तत्पुरुष (‘दुर्-आसद’ = difficult to approach); प्रथमा/द्वितीया एकवचन, नपुंसकलिङ्ग
sarva-nija-itara-āyudha-praveka-vidrāvita-daitya-dānavamwho scattered the Daityas and Dānavas by the excellence of all his own weapons
sarva-nija-itara-āyudha-praveka-vidrāvita-daitya-dānavam:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootsarva + nija + itara + āyudha + praveka + vidrāvita (√dru/√drav, णिच्+क्त-कृदन्त) + daitya + dānava (प्रातिपदिक)
Formबहुपद-तत्पुरुष-समास (हेतुगर्भ: ‘आयुधप्रवेकैः विद्राविताः दैत्यदानवाः’); प्रथमा/द्वितीया एकवचन, नपुंसकलिङ्ग (नृसिंहरूपम् इति विशेष्ये)
L
Lord Nṛsiṁhadeva
D
Daityas
D
Dānavas

FAQs

This verse highlights that Nṛsiṁhadeva’s nails themselves are His weapons (nakhāyudham), showing the Lord needs no external arms to protect His devotee and defeat evil.

Because His divine form and power were so overwhelming that even well-armed Daityas and Dānavas could not face Him; they were routed despite their superior weaponry.

It teaches refuge in dharma and devotion: when arrogance and violence rise, divine protection favors sincere devotion, and inner faith can overcome seemingly invincible obstacles.