Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Saptama Skandha, Shloka 47

Prahlāda Rejects Material Boons; Forgives His Father; Tripura and the Power of Remembrance

एतद्य आदिपुरुषस्य मृगेन्द्रलीलां दैत्येन्द्रयूथपवधं प्रयत: पठेत । दैत्यात्मजस्य च सतां प्रवरस्य पुण्यं श्रुत्वानुभावमकुतोभयमेति लोकम् ॥ ४७ ॥

etad ya ādi-puruṣasya mṛgendra-līlāṁ daityendra-yūtha-pa-vadhaṁ prayataḥ paṭheta daityātmajasya ca satāṁ pravarasya puṇyaṁ śrutvānubhāvam akuto-bhayam eti lokam

Wer mit großer Aufmerksamkeit die Erzählung über den Ādi-Puruṣa Nṛsiṁhadeva liest oder in Hingabe hört—Seine līlā als Löwenkönig, die Tötung Hiraṇyakaśipus, des Herrschers der Asuras, und die heilige Größe Prahlādas, des Besten unter den Bhaktas—gelangt gewiss nach Vaikuṇṭha, in die Welt ohne Furcht.

एतत्this (narrative)
एतत्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
यःwho
यः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
आदिपुरुषस्यof the primeval Person
आदिपुरुषस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootआदि + पुरुष (प्रातिपदिक)
Formसमास: आदिः पुरुषः (कर्मधारय/तत्पुरुष-प्राय); पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
मृगेन्द्रलीलाम्the lion-like sport (lion’s play)
मृगेन्द्रलीलाम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootमृगेन्द्र + लीला (प्रातिपदिक)
Formसमास: मृगाणाम् इन्द्रः (मृगेन्द्र) + लीला → मृगेन्द्रलीला (षष्ठी-तत्पुरुष); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
दैत्येन्द्रयूथपवधम्the slaying of the demon-king’s troop-leader
दैत्येन्द्रयूथपवधम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootदैत्येन्द्र + यूथप + वध (प्रातिपदिक)
Formसमास (बहुपद): दैत्यानाम् इन्द्रः (दैत्येन्द्र) + यूथप (leader of a troop) + वध (slaying) → ‘slaying of the troop-leader of the demon-king’; पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
प्रयतःself-controlled/pure
प्रयतः:
विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootप्रयत (प्रातिपदिक)
Formविशेषण (कर्ता-विशेषण); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
पठेत्should read/recite
पठेत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
दैत्यात्मजस्यof the demon’s son (Prahlāda)
दैत्यात्मजस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootदैत्य + आत्मज (प्रातिपदिक)
Formसमास: दैत्यस्य आत्मजः (षष्ठी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
and
:
समुच्चय (Conjunctive)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
सताम्of the saints/good people
सताम्:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन
प्रवरस्यof the foremost
प्रवरस्य:
विशेषण (Qualifier in genitive chain)
TypeAdjective
Rootप्रवर (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
पुण्यम्merit/holy (account)
पुण्यम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
पूर्वकाल-क्रिया (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु) → श्रुत्वा (क्त्वा-प्रत्यय, अव्ययकृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund): having heard
अनुभावम्power/effect (glory)
अनुभावम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootअनुभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
अकुतोभयम्fearless (having no fear from anywhere)
अकुतोभयम्:
विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootअकुतोभय (प्रातिपदिक)
Formसमास: अकुतः भयम् यस्य सः (बहुव्रीहि); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; (qualifies लोकम्)
एतिgoes/attains
एति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootइ (धातु; √इ)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
लोकम्world/realm
लोकम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
Ā
Ādipuruṣa (Supreme Lord)
N
Nṛsiṁhadeva
H
Hiraṇyakaśipu
P
Prahlāda Mahārāja

FAQs

This verse says that hearing and reciting the Lord’s Nṛsiṁha-līlā and the pure glories of Prahlāda leads one to a destination free from fear.

Because the Lord’s protection of His devotee and the destruction of demonic oppression purify the heart; such śravaṇa and pāṭha grant spiritual merit and culminate in fearlessness.

Regularly hear or read the Nṛsiṁha and Prahlāda narrative with attention and sincerity; it strengthens faith in divine protection and steadies the mind toward fearlessness.