Previous Verse
Next Verse

Shloka 26

Kṛṣṇa’s Daily Life in Dvārakā; the Captive Kings’ Appeal; Nārada Announces the Rājasūya

लोको विकर्मनिरत: कुशले प्रमत्त: कर्मण्ययं त्वदुदिते भवदर्चने स्वे । यस्तावदस्य बलवानिह जीविताशां सद्यश्छिनत्त्यनिमिषाय नमोऽस्तु तस्मै ॥ २६ ॥

loko vikarma-nirataḥ kuśale pramattaḥ karmaṇy ayaṁ tvad-udite bhavad-arcane sve yas tāvad asya balavān iha jīvitāśāṁ sadyaś chinatty animiṣāya namo ’stu tasmai

Die Menschen dieser Welt sind in sündhafte Taten verstrickt und darum über ihre wahre Pflicht verwirrt: Dich gemäß deinen Geboten zu verehren — darin liegt wahres Heil. Wir bringen dem allmächtigen Herrn unsere Ehrerbietung dar, der als Zeit erscheint und plötzlich die hartnäckige Hoffnung auf langes Leben hier abschneidet.

लोकःthe world/people
लोकः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
विकर्मनिरतःengaged in wrongdoing
विकर्मनिरतः:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootविकर्म + निरत (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘निरत’ (क्त) from √रम्/√रत् sense ‘engaged’; तत्पुरुषः—‘विकर्मणि निरतः’ (engaged in forbidden acts)
कुशलेin what is good/right
कुशले:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Domain)
TypeNoun
Rootकुशल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘कुशले’ = welfare/right course
प्रमत्तःcareless/heedless
प्रमत्तः:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootप्र + मद् (धातु) (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle) ‘प्रमत्त’; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कर्मणिin action/ritual duty
कर्मणि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location-context)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
अयम्this (person)
अयम्:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
त्वत्-उदितेas taught by you
त्वत्-उदिते:
विशेषण (Viśeṣaṇa of अधिकरण)
TypeAdjective
Rootत्वद् (सर्वनाम) + उदित (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुषः—‘त्वया उदिते’ (spoken/declared by you)
भवत्-अर्चनेin worship of you
भवत्-अर्चने:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location-context)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम) + अर्चन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुषः—‘भवतः अर्चने’ (in worship of you)
स्वेin one’s own (proper duty)
स्वे:
विशेषण (Viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘स्वे (कर्मणि)’ = in one’s own (proper)
यःwho
यः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
तावत्so long/meanwhile
तावत्:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय/परिमाण-शब्द)
Formपरिमाण/अवधारणार्थक अव्यय (so much/for that long; meanwhile)
अस्यof this (person)
अस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुं, षष्ठी, एकवचन
बलवान्powerful
बलवान्:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject ‘यः’)
TypeAdjective
Rootबलवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इहhere
इह:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (adverb of place)
जीविताशाम्hope for life
जीविताशाम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootजीवित + आशा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः—‘जीवितस्य आशा’ (hope for life)
सद्यःimmediately
सद्यः:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसद्यः (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time: immediately)
छिनत्तिcuts off
छिनत्ति:
क्रिया (Kriyā/Main verb)
TypeVerb
Rootछिद् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
अनिमिषायto Animiṣa (the unblinking Lord)
अनिमिषाय:
सम्प्रदान (Sampradāna/Recipient)
TypeNoun
Rootअनिमिष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी, एकवचन; विष्णोः नाम (epithet: the unblinking one)
नमःsalutation
नमः:
सम्बोधन/भाव (Salutation)
TypeIndeclinable
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formनमस्कारार्थक अव्यय (indeclinable interjection)
अस्तुlet there be
अस्तु:
क्रिया (Kriyā/Main verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative/benedictive sense), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
तस्मैto him
तस्मै:
सम्प्रदान (Sampradāna/Recipient)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुं, चतुर्थी, एकवचन

Lord Kṛṣṇa states in the Bhagavad-gītā (9.27) :

Ś
Śrī Kṛṣṇa
K
Kāla (Time)

FAQs

This verse states that people commonly become absorbed in vikarma and remain careless about their real welfare, implying that such actions distract the soul from auspicious spiritual progress.

It says that the same human activity becomes beneficial when performed as Kṛṣṇa has instructed—by directing one’s actions into bhavad-arcana, the worship and service of the Lord.

By remembering that time can end life at any moment, one becomes sober, reduces sinful habits, and prioritizes devotional service and meaningful duties over distractions.