Previous Verse
Next Verse

Shloka 42

The Syamantaka Jewel: Accusation, Recovery, and Kṛṣṇa’s Marriage to Satyabhāmā

सोऽनुध्यायंस्तदेवाघं बलवद्विग्रहाकुल: । कथं मृजाम्यात्मरज: प्रसीदेद् वाच्युत: कथम् ॥ ४० ॥ किं कृत्वा साधु मह्यं स्यान्न शपेद् वा जनो यथा । अदीर्घदर्शनं क्षुद्रं मूढं द्रविणलोलुपम् ॥ ४१ ॥ दास्ये दुहितरं तस्मै स्‍त्रीरत्नं रत्नमेव च । उपायोऽयं समीचीनस्तस्य शान्तिर्न चान्यथा ॥ ४२ ॥

so ’nudhyāyaṁs tad evāghaṁ balavad-vigrahākulaḥ kathaṁ mṛjāmy ātma-rajaḥ prasīded vācyutaḥ katham

Über seine schwere Verfehlung nachsinnend und beunruhigt von der Möglichkeit eines Konflikts mit den mächtigen Gottgeweihten des Herrn, dachte König Satrājit: „Wie kann ich den Makel in mir abwaschen, und wie wird der Herr Acyuta mit mir zufrieden sein? Was soll ich tun, damit mir wieder Heil zuteilwird und das Volk mich nicht verflucht, weil ich kurzsichtig, geizig, töricht und geldgierig bin? Ich werde dem Herrn meine Tochter—ein Juwel unter den Frauen—und dazu das Syamantaka‑Juwel darbringen. Das ist wahrlich der einzig angemessene Weg, Ihn zu besänftigen.“

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
अनुध्यायन्pondering, reflecting
अनुध्यायन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootअनु-ध्यै (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; present active participle
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण
एवindeed, just
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle), अव्यय
अघम्sin, wrongdoing
अघम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअघ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
बलवत्-विग्रह-आकुलःagitated by a strong conflict
बलवत्-विग्रह-आकुलः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootबलवत् (प्रातिपदिक) + विग्रह (प्रातिपदिक) + आकुल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण; तत्पुरुष-समास (बलवत्-विग्रहेण आकुलः = agitated by a powerful conflict)
कथम्how?
कथम्:
Prashna (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नाव्यय (interrogative adverb)
मृजामिI cleanse, I wipe away
मृजामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootमृज् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन
आत्म-रजःmy inner taint
आत्म-रजः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक) + रजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुष-समास (आत्मनः रजः = the dust/taint of oneself)
प्रसीदेत्may become pleased, may be appeased
प्रसीदेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-सीद् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
वाor
वा:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-निपात (disjunctive particle)
अच्युतःAcyuta (Krishna)
अच्युतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअच्युत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेष-नाम
कथम्how?
कथम्:
Prashna (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नाव्यय (interrogative adverb)
S
Satrājit
K
Kṛṣṇa (Acyuta)

FAQs

This verse shows the offender reflecting deeply on his wrongdoing and seeking a way to cleanse the heart and regain Lord Acyuta’s pleasure—repentance begins with honest self-examination and desire to rectify.

Acyuta means “infallible” and “never deviating.” The speaker highlights that Krishna is perfectly steady and pure, and thus one must sincerely purify oneself to regain His favor.

When you realize you have wronged someone, don’t justify it—acknowledge the fault, seek inner reform, and take concrete steps to make amends.