Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

The Kātyāyanī-vrata, the Stealing of the Gopīs’ Garments, and Kṛṣṇa’s Teaching on Purified Desire

हे स्तोककृष्ण हे अंशो श्रीदामन् सुबलार्जुन । विशाल वृषभौजस्विन् देवप्रस्थ वरूथप ॥ ३१ ॥ पश्यतैतान् महाभागान् परार्थैकान्तजीवितान् । वातवर्षातपहिमान् सहन्तो वारयन्ति न: ॥ ३२ ॥

he stoka-kṛṣṇa he aṁśo śrīdāman subalārjuna viśāla vṛṣabhaujasvin devaprastha varūthapa

Der Bhagavān sprach: „O Stoka-Kṛṣṇa und Aṁśu, o Śrīdāma, Subala und Arjuna, o Viśāla, Vṛṣabha, Ojasvī, Devaprastha und Varūthapa! Seht diese überaus glückseligen Bäume, deren Leben ganz dem Wohl anderer geweiht ist. Obwohl sie Wind, Regen, Hitze und Kälte ertragen, schützen sie uns vor all dem.“

हेO!
हे:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootहे (अव्यय)
Formसम्बोधनसूचक अव्यय (vocative particle)
स्तोक-कृष्णO Stoka-Kṛṣṇa
स्तोक-कृष्ण:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootस्तोक (प्रातिपदिक) + कृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; कर्मधारयः (name)
हेO!
हे:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootहे (अव्यय)
Formसम्बोधनसूचक अव्यय
अंशोO Aṁśa
अंशो:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootअंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
श्रीदामन्O Śrīdāman
श्रीदामन्:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootश्रीदामन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन (न्-प्रातिपदिक)
सुबल-अर्जुनO Subala and Arjuna
सुबल-अर्जुन:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुबल (प्रातिपदिक) + अर्जुन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन (समाहार/युग्म-सम्बोधन); द्वन्द्वः: ‘सुबलश्च अर्जुनश्च’ (as a combined address)
विशालO Viśāla
विशाल:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविशाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन (proper name)
वृषभ-ओजस्विन्O Vṛṣabhaujasvin
वृषभ-ओजस्विन्:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवृषभ (प्रातिपदिक) + ओजस्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; तत्पुरुषः: ‘वृषभवत् ओजः यस्य’ (bull-like strong) as name/epithet
देवप्रस्थO Devaprastha
देवप्रस्थ:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवप्रस्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन (proper name)
वरूथपO Varūthapa
वरूथप:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवरूथप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन (proper name)
पश्यतsee!
पश्यत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपश् (धातु)
Formलोट् (Imperative), परस्मैपद, मध्यमपुरुष (2nd person), बहुवचन
एतान्these
एतान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन
महाभागान्greatly fortunate
महाभागान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमहā (प्रातिपदिक) + भाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन; विशेषणम् (एतान्)
परार्थ-एकान्त-जीवितान्whose life is devoted solely to others’ welfare
परार्थ-एकान्त-जीवितान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक) + एकान्त (प्रातिपदिक) + जीवित (प्रातिपदिक/कृदन्त-निष्पन्न)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन; बहुपद-तत्पुरुषः: ‘परार्थे एकान्तं जीवितं येषाम्’ (those whose life is solely for others’ good)
वात-वर्ष-आतप-हिमान्wind, rain, heat, and cold
वात-वर्ष-आतप-हिमान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवात (प्रातिपदिक) + वर्ष (प्रातिपदिक) + आतप (प्रातिपदिक) + हिम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन; द्वन्द्वः (समाहार/इतरेतर): wind, rain, heat, cold (as hardships)
सहन्तःenduring
सहन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootसह् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमान कृदन्त (present active participle/शतृ), पुंलिङ्ग प्रथमा बहुवचन; कर्तृविशेषणम् (ते)
वारयन्तिward off, prevent
वारयन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवृ (धातु; causative/णिच्: वारयति)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; णिजन्त
नःfor us
नः:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (Genitive/Dative) बहुवचन-एकादेशः; अत्र दत्वर्थे/सम्बन्धे ‘for us/our’

Lord Kṛṣṇa was preparing to bestow His mercy on the wives of the hard-hearted ritualistic brāhmaṇas, and in these verses the Lord indicates that even trees who are dedicated to the welfare of others are superior to brāhmaṇas who are not. Certainly the members of the Kṛṣṇa consciousness movement should soberly study this point.

S
Stokakṛṣṇa
A
Aṁśu
Ś
Śrīdāman
S
Subala
A
Arjuna (gopa)
V
Viśāla
V
Vṛṣabha
O
Ojasvī
D
Devaprastha
V
Varūthapa

FAQs

They appeal to Krishna’s close companions in Vraja, hoping the boys will help them reach Krishna and relieve their distress in the unfolding pastime.

They are Krishna’s intimate cowherd-boy friends (gopas) in Vṛndāvana, frequently mentioned as companions in Krishna’s childhood and youth pastimes.

It highlights approaching the Lord through loving relationships and sincere appeals—seeking help from devotees and communities close to Krishna rather than relying only on one’s own strength.