Previous Verse
Next Verse

Shloka 51

गोवर्धनोत्तरविस्मयः, रासलीलाप्रसङ्गः, तथा सर्वव्याप्तिवेदान्तोपदेशः

कृष्णः शरच्चन्द्रमसं कौमुदीं कुमुदाकरम् जगौ गोपीजनस् त्व् एकं कृष्णनाम पुनः पुनः

kṛṣṇaḥ śaraccandramasaṃ kaumudīṃ kumudākaram jagau gopījanas tv ekaṃ kṛṣṇanāma punaḥ punaḥ

কৃষ্ণ শরৎচন্দ্র, কৌমুদী-আলো ও কুমুদ-সরোবরের কথা গাইলেন; কিন্তু গোপীসমাজ একটাই গান গাইল—বারবার ‘কৃষ্ণ’ নাম।

कृष्णःKrishna
कृष्णः:
Karta (subject)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
शरच्चन्द्रमसम्the autumn moon
शरच्चन्द्रमसम्:
Karma (object of singing)
TypeNoun
Rootशरत् (प्रातिपदिक) + चन्द्रमस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (शरदः चन्द्रमसम्)
कौमुदीम्moonlight, the autumnal brightness
कौमुदीम्:
Karma (object/apposition)
TypeNoun
Rootकौमुदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कुमुदाकरम्the source of lotuses (moon)
कुमुदाकरम्:
Karma (object/apposition)
TypeNoun
Rootकुमुद (प्रातिपदिक) + आकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (कुमुदानाम् आकरम्)
जगौsang, praised
जगौ:
Kriyā (main verb)
TypeVerb
Rootगै (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
गोपीजनःthe group of gopīs
गोपीजनः:
Karta (subject of implied verb)
TypeNoun
Rootगोपी (प्रातिपदिक) + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (गोपीनां जनः)
तुbut
तु:
Nipāta (contrast)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थ (but, however)
एकम्one (single)
एकम्:
Viśeṣaṇa (of कृष्णनाम)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (agreeing with कृष्णनाम)
कृष्णनामthe name 'Krishna'
कृष्णनाम:
Karma (object of implied 'jagau'/uttered)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक) + नामन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (कृष्णस्य नाम)
पुनःagain
पुनः:
Kriyāviśeṣaṇa (frequency)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्ति (again)
पुनःagain
पुनः:
Kriyāviśeṣaṇa (frequency)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्ति (again)

Sage Parāśara (narrating to Maitreya)

K
Krishna

FAQs

This verse portrays nāma (the Lord’s name) as the Gopīs’ sole refuge and delight—devotion so exclusive that even Krishna’s own songs about nature are answered only with his name.

By contrasting Krishna’s varied song (moon, moonlight, lotuses) with the Gopīs’ single refrain—“Krishna, Krishna”—Parāśara depicts devotion that admits no second object of attention.

Krishna is presented as the Supreme to whom the heart naturally returns; the Gopīs’ repeated utterance of his name underscores the Purāṇic ideal that the Lord alone is the ultimate reality and consummate joy.