Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

The Horse’s Journey

to Cyavana’s Hermitage

इंद्रो मुक्तभुजोऽप्यासीत्तदानीं पुरुषर्षभ । एतद्वीक्ष्य जनाः सर्वे कौतुकाविष्टमानसाः

iṃdro muktabhujo'pyāsīttadānīṃ puruṣarṣabha | etadvīkṣya janāḥ sarve kautukāviṣṭamānasāḥ

হে নরশ্রেষ্ঠ! সেই সময় মুক্ত বাহুযুক্ত ইন্দ্রও সেখানে উপস্থিত ছিলেন। এ দৃশ্য দেখে সকল লোক কৌতূহলে আচ্ছন্ন মনে তাকিয়ে রইল।

इन्द्रःIndra
इन्द्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मुक्तभुजःwith arms freed (released)
मुक्तभुजः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुक्त-भुज (प्रातिपदिक; मुक्त + भुज)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय (मुक्ताः भुजाः यस्य/मुक्तभुजः = freed-armed)
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थक/समुच्चय (also/even)
आसीत्was
आसीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तदानीम्at that time
तदानीम्:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदानीम् (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (at that time)
पुरुषर्षभO bull among men
पुरुषर्षभ:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपुरुष-ऋषभ (प्रातिपदिक; पुरुष + ऋषभ)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (पुरुषाणाम् ऋषभः)
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
वीक्ष्यhaving seen
वीक्ष्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootवीक्ष् (धातु) + त्वा/ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्/क्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive)
जनाःpeople
जनाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; जनाः इति विशेषणम्
कौतुकाविष्टमानसाःwhose minds were seized by curiosity
कौतुकाविष्टमानसाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकौतुक-आविष्ट-मानस (प्रातिपदिक; कौतुक + आविष्ट + मानस)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः (येषां मानसः कौतुकेन आविष्टः)

Unspecified narrator (context-dependent within Pātālakhaṇḍa narration)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Sandhi Resolution Notes: इंद्रो → इन्द्रः; मुक्तभुजोऽप्यासीत्तदानीं → मुक्तभुजः अपि आसीत् तदानीम्; एतद्वीक्ष्य → एतत् वीक्ष्य; कौतुकाविष्टमानसाः → कौतुक-आविष्ट-मानसाः

I
Indra

FAQs

Indra is described as muktabhuja—having his arms freed or released—indicating he had been delivered from a prior restraint or affliction in the surrounding narrative.

It emphasizes collective astonishment: everyone watches with minds absorbed in kautuka—curiosity and wonder—suggesting a public, dramatic event.

The verse underscores how extraordinary events draw communal attention, inviting discernment: one should move from mere curiosity toward understanding the cause and meaning of what is witnessed.