Draupadī’s Rebuke of Jayadratha and Dhaumya’s Admonition (Āraṇyaka-parva, Adhyāya 252)
अथर्ववेदप्रोक्तैश्न याश्नोपनिषदि क्रिया: । मन्त्रजप्यसमायुक्तास्तास्तदा समवर्तयन्
vaiśampāyana uvāca | atharvavedaproktaīr mantrair bṛhaspatiśukrācāryavarṇitaiś ca agnivistārasādhyayajñakarmāṇi ārabdhāni | yāś copaniṣadi (āraṇyake) mantrajapyasamāyuktā havanādikriyāḥ proktās tā api tadā samavartayan | duryodhanasya niścayaṃ jñātvā pātālavāsino bhayaṅkarā daityadānavāḥ—ye pūrvakāle devaiḥ parājitāḥ—manasā vicārayām āsuḥ: “asya prāṇānte asmākaṃ pakṣa eva naśyet” iti; tasmāt taṃ svapārśvaṃ ānetuṃ mantravidyānipuṇāḥ te mantraiḥ karmāṇi cakruḥ ||
বৈশম্পায়ন বললেন—দুর্যোধনের এই সংকল্প জানতে পেয়ে পাতালবাসী ভয়ংকর দৈত্য-দানবেরা—যারা প্রাচীনকালে দেবতাদের কাছে পরাজিত হয়েছিল—মনে মনে ভাবল: “দুর্যোধনের প্রাণান্ত হলে আমাদের পক্ষও বিনষ্ট হবে।” অতএব তাকে নিজেদের কাছে আহ্বান করতে মন্ত্রবিদ্যায় পারদর্শী তারা বৃহস্পতি ও শুক্রাচার্যের বর্ণিত এবং অথর্ববেদে প্রতিপাদিত মন্ত্রে অগ্নিবিস্তার-সাধ্য যজ্ঞকর্ম আরম্ভ করল; আর উপনিষদ (আরণ্যক) প্রথায় নির্দেশিত মন্ত্রজপসহ হোম-আহুতি প্রভৃতি ক্রিয়াও সম্পন্ন করল।
वैशम्पायन उवाच
The verse highlights how ritual and mantra can be used instrumentally for factional aims; it implicitly contrasts sacred technique with ethical intention—power divorced from dharma becomes a tool of adharma and deepens conflict.
Netherworld Daityas and Dānavas, fearing that Duryodhana’s death would ruin their cause, begin Atharvavedic and Upaniṣadic-style fire rites with mantra-recitation to draw him to their side.