उद्योगपर्व — विदुरनीतिः (Adhyāya 37): आयुःक्षयहेतवः, नीतिसूत्राणि, बलभेदाः, पाण्डव-विग्रहदोषदर्शनम्
राजा अच्छी तरह परीक्षा किये बिना किसीको अपना मन्त्री न बनावे; क्योंकि धनकी प्राप्ति और मन्त्रकी रक्षाका भार मन्त्रीपर ही रहता है। जिसके धर्म
rājā samyak parīkṣyaiva kañcid amātyaṃ na niyojayet | dhanalābhasya mantrarākṣaṇasya ca bhāro hy amātye pratiṣṭhitaḥ || dharmārthakāmaviṣayāḥ sarve 'pi yasya karmāṇi sampūrṇāny eva sabhāsadaḥ paścād jānanti sa rājā sarvarājānāṃ variṣṭhaḥ || yaḥ svamantraṃ gopayati tasya niścayena siddhir bhavati || apraśastāni kāryāṇi yo mohād anutiṣṭhati | sa teṣāṃ viparibhraṃśād bhraṃśyate jīvitād api ||
রাজা যেন ভালোভাবে পরীক্ষা না করে কাউকে মন্ত্রী না করেন; কারণ ধনসাধন ও রাষ্ট্র-মন্ত্র রক্ষার ভার প্রধানত মন্ত্রীর উপরই থাকে। যার ধর্ম, অর্থ ও কাম-সম্পর্কিত উদ্যোগগুলি সম্পূর্ণ হওয়ার পরেই সভাসদগণ জানতে পারেন—সেই রাজাই রাজাদের মধ্যে শ্রেষ্ঠ। যে নিজের মন্ত্র গোপন রাখে, সে নিঃসন্দেহে সিদ্ধি লাভ করে। কিন্তু যে মোহবশ নিন্দিত ও শাস্ত্রনিষিদ্ধ কর্মে প্রবৃত্ত হয়, সে তাদের বিপরীত ফলের দ্বারা ধ্বংসপ্রাপ্ত হয় এবং জীবন পর্যন্ত হারাতে পারে।
विदुर उवाच
A ruler must carefully test and appoint ministers, protect confidential counsel, and avoid forbidden or blameworthy actions; secrecy and disciplined policy lead to success, while deluded wrongdoing brings ruin—even death.
In Vidura’s counsel (nīti) during the Udyoga Parva, he instructs the king on prudent governance: selecting trustworthy ministers, keeping plans concealed until fulfilled, and recognizing that improper acts rebound disastrously.