ब्राह्मण–क्षत्रिय-श्रेष्ठता-विवादः
Arjuna–Vāyu Dialogue on Brāhmaṇa and Kṣatriya Precedence
इमं मन्त्र जपन् श्राद्धे यताहारो हुकोपन: । दिग्गजोंने कहा--कार्तिक मासके कृष्णपक्षमें आश्लेषा नक्षत्र और मंगलमयी अष्टमी तिथिका योग होनेपर जो मनुष्य आहार-संयमपूर्वक क्रोधशून्य हो निम्नांकित मन्त्रका पाठ करते हुए श्राद्धके अवसरपर हमारे लिये गुड़मिश्रित भात देता है (वह महान् फलका भागी होता है) ।।
imaṃ mantraṃ japan śrāddhe yatāhāro hy akopanaḥ | kārtika-māse kṛṣṇa-pakṣe āśleṣā-nakṣatre maṅgalamayīm aṣṭamī-tithiṃ yogo bhavati | yaḥ pumān āhāra-saṃyama-pūrvakaḥ krodha-śūnyaḥ san nimnāṅkita-mantrasya pāṭhaṃ kurvan śrāddhāvasare asmākam arthāya guḍa-miśritaṃ bhaktaṃ dadāti sa mahān phala-bhāg bhavati || baladeva-prabhūtayo ye nāgā balavattarāḥ ||
দিগ্গজেরা বলল— “কার্ত্তিক মাসের কৃষ্ণপক্ষে, আশ্লেষা নক্ষত্র ও মঙ্গলময় অষ্টমী তিথির যোগে, যে ব্যক্তি আহার-সংযমী ও ক্রোধশূন্য হয়ে শ্রাদ্ধকালে এই মন্ত্র জপ করতে করতে আমাদের উদ্দেশ্যে গুড়মিশ্রিত অন্ন দান করে, সে মহাফল লাভ করে।”
रेणुक उवाच
Ritual efficacy is tied to ethical discipline: regulated food and freedom from anger, combined with proper timing and sincere offering, yields great merit.
Reṇukā describes an auspicious calendrical conjunction in Kārttika and prescribes a śrāddha practice—mantra-recitation and offering jaggery-mixed rice for the Nāgas—promising great spiritual fruit to the performer.