Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Panchama Skandha, Shloka 13

Bhū-maṇḍala as a Lotus: Jambūdvīpa, Ilāvṛta, and the Meru System

Mountains, Rivers, Lakes, and Brahmapurī

ह्रदाश्चत्वार: पयोमध्विक्षुरसमृष्टजला यदुपस्पर्शिन उपदेवगणा योगैश्वर्याणि स्वाभाविकानि भरतर्षभ धारयन्ति ॥ १३ ॥ देवोद्यानानि च भवन्ति चत्वारि नन्दनं चैत्ररथं वैभ्राजकं सर्वतोभद्रमिति ॥ १४ ॥

hradāś catvāraḥ payo-madhv-ikṣurasa-mṛṣṭa-jalā yad-upasparśina upadeva-gaṇā yogaiśvaryāṇi svābhāvikāni bharatarṣabha dhārayanti; devodyānāni ca bhavanti catvāri nandanaṁ caitrarathaṁ vaibhrājakaṁ sarvatobhadram iti.

হে ভরতশ্রেষ্ঠ মহারাজ পরীক্ষিত! এই চার পর্বতের মধ্যে চারটি মহাহ্রদ আছে—প্রথমটির জল দুধের স্বাদযুক্ত, দ্বিতীয়টির মধুর মতো, তৃতীয়টির ইক্ষুরসের মতো, আর চতুর্থটি নির্মল জলে পূর্ণ। সিদ্ধ, চারণ, গন্ধর্ব প্রভৃতি উপদেবগণ এদের স্পর্শে স্বাভাবিক যোগসিদ্ধি ধারণ করে। সেখানে নন্দন, চৈত্ররথ, বৈভ্রাজক ও সর্বতোভদ্র নামে চারটি দিব্য উদ্যানও আছে।

ह्रदाःlakes
ह्रदाः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootह्रद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
चत्वारःfour
चत्वारः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; संख्यावाचक विशेषणम् (ह्रदाः)
पयः-मधु-इक्षुरस-मृष्ट-जलाḥhaving waters refined with milk, honey, and sugarcane juice
पयः-मधु-इक्षुरस-मृष्ट-जलाḥ:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपयस् + मधु + इक्षुरस + मृष्ट + जल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुपद-तत्पुरुष; विशेषणम् (ह्रदाः): 'whose waters are sweetened/cleansed with milk, honey, and sugarcane-juice'
यत्-उपस्पर्शिनःwhose touch (i.e., contact with them)
यत्-उपस्पर्शिनः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootयत् (सर्वनाम) + उपस्पर्शिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (यस्य उपस्पर्शः); विशेषणम् (उपदेवगणाः)
उपदेव-गणाःgroups of subordinate deities
उपदेव-गणाः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootउपदेव + गण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (उपदेवानां गणाः)
योग-ऐश्वर्याणिyogic powers
योग-ऐश्वर्याणि:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootयोग + ऐश्वर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), बहुवचन; तत्पुरुष (योगस्य ऐश्वर्याणि)
स्वाभाविकानिnatural; innate
स्वाभाविकानि:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootस्वाभाविक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (योग-ऐश्वर्याणि)
भरतर्षभO best of the Bharatas
भरतर्षभ:
Sambodhana (सम्बोधन/Vocative)
TypeNoun
Rootभरत + ऋषभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; कर्मधारय (भरतानाम् ऋषभः)
धारयन्तिthey possess; they hold
धारयन्ति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), बहुवचन
देव-उद्यानानिdivine gardens
देव-उद्यानानि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootदेव + उद्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (देवानाम् उद्यानानि)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
भवन्तिare; exist
भवन्ति:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
चत्वारिfour
चत्वारि:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; संख्यावाचक विशेषणम् (उद्यानानि)
नन्दनम्Nandana (garden)
नन्दनम्:
Apposition (विशेष्य-विशेषणभाव/Name)
TypeNoun
Rootनन्दन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नाम (उद्यान-विशेषः)
चैत्ररथम्Caitraratha (garden)
चैत्ररथम्:
Apposition (विशेष्य-विशेषणभाव/Name)
TypeNoun
Rootचैत्ररथ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नाम
वैभ्राजकम्Vaibhrājaka (garden)
वैभ्राजकम्:
Apposition (विशेष्य-विशेषणभाव/Name)
TypeNoun
Rootवैभ्राजक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नाम
सर्वतोभद्रम्Sarvatobhadra (garden)
सर्वतोभद्रम्:
Apposition (विशेष्य-विशेषणभाव/Name)
TypeNoun
Rootसर्वतः + भद्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभाव (सर्वतः भद्रम्) नाम
इतिthus; namely
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/quotative)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formइति-शब्दः; अव्यय, नाम-समाप्ति/उद्धरण-सूचक
P
Parīkṣit Mahārāja
U
Upadevas
B
Bharata (dynasty reference)

FAQs

In Canto 5, Chapter 16, Śukadeva describes four extraordinary lakes whose waters resemble milk, honey, sugarcane juice, and pure water; contact with them supports natural yogic opulences in celestial beings called Upadevas.

Śukadeva is narrating the sacred geography and structure of Jambūdvīpa as part of the Fifth Canto’s cosmological teachings, giving Parīkṣit a devotional, scriptural map of the universe and its divine arrangements.

The verse highlights that true powers and refinement come from divine association and purity; for practitioners today, it points to seeking upliftment through sādhana and sacred contact (śravaṇa, kīrtana, tīrtha, and saintly company) rather than chasing siddhis.