HomeRamayanaBala KandaSarga 54Shloka 8
Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

शबलाहरणम्

The Attempted Seizure of Sabalā (Kāmadhenu) and the Triumph of Brahmic Power

एवमुक्तस्तु ब्रह्मर्षिरिदं वचनमब्रवीत्।शोकसन्तप्तहृदयां स्वसारमिव दु:खिताम्।।।।

evam uktas tu brahmarṣir idaṃ vacanam abravīt | śokasantaptahṛdayāṃ svasāram iva duḥkhitām ||

এইদৰে কোৱা হ’লে ব্ৰহ্মৰ্ষিয়ে তাক এই বচন ক’লে—দুখীয়া ভগ্নীৰ দৰে, শোকে দগ্ধ হৃদয় লৈ ব্যথিত।

एवम्thus
एवम्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
उक्तःhaving been addressed
उक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Root√वच् (धातु)
Formकृदन्त (past passive participle, क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘ब्रह्मर्षिः’ इत्यस्य विशेषण
तुthen/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय (particle)
ब्रह्मर्षिःthe brahmarṣi
ब्रह्मर्षिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbrahmarṣi (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: ब्रह्मणः ऋषिः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इदम्this
इदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
वचनम्speech/words
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvacana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
शोकसन्तप्तहृदयाम्whose heart was scorched by sorrow
शोकसन्तप्तहृदयाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootśoka-santapta-hṛdayā (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (nested): शोक- (genitive relation) + सन्तप्त (kta of √तप्) + हृदय; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘ताम्’ (शबलाम्) इत्यस्य विशेषण
स्वसारम्a sister
स्वसारम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootsvasṛ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
इवlike
इव:
Upama (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formअव्यय (simile particle)
दुःखिताम्distressed
दुःखिताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootduḥkhita (प्रातिपदिक; √खिद् क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘शबलाम्’ इत्यस्य विशेषण

Addressed thus, Bramharshi said to Sabala, like to a sister whose heart is afflicted with sorrow:

V
Vasiṣṭha (Brahmarṣi)
Ś
Śabalā

FAQs

Dharma is inseparable from compassion (dayā). The righteous respond to suffering not with indifference but with kin-like care.

Vasiṣṭha is about to reply to Śabalā’s plea; the narration emphasizes his compassionate stance.

Vasiṣṭha’s empathy and protective responsibility, treating Śabalā as family.