Previous Verse
Next Verse

Shloka 19

Akrūra’s Mission: The Departure from Vraja and the Yamunā Vision of Viṣṇu-Ananta

श्रीगोप्य ऊचु: अहो विधातस्तव न क्‍वचिद् दया संयोज्य मैत्र्या प्रणयेन देहिन: । तांश्चाकृतार्थान् वियुनङ्‌क्ष्यपार्थकं विक्रीडितं तेऽर्भकचेष्टितं यथा ॥ १९ ॥

śrī-gopya ūcuḥ aho vidhātas tava na kvacid dayā saṁyojya maitryā praṇayena dehinaḥ tāṁś cākṛtārthān viyunaṅkṣy apārthakaṁ vikrīḍitaṁ te ’rbhaka-ceṣṭitaṁ yathā

গোপীসকলে ক’লে—হায় বিধাতা! তোমাৰ ক’তো দয়া নাই। তুমি দেহধাৰী জীৱক মৈত্ৰী আৰু প্ৰণয়েৰে একেলগ কৰাই, আৰু তেওঁলোকৰ কামনা পূৰ্ণ হোৱাৰ আগতেই অৰ্থহীনভাৱে বিচ্ছিন্ন কৰাই। তোমাৰ এই খেল শিশুৰ খেলৰ দৰে।

श्री-गोप्यःthe blessed gopīs
श्री-गोप्यः:
Karta (कर्ता/subject)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + गोपी (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: ‘श्रियः गोप्यः’ (fortunate/illustrious gopīs); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, बहुवचन
अहोalas!/oh!
अहो:
Sambandha (भावप्रकाशक)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formविस्मयादिबोधक अव्यय (interjection)
विधातःO creator (Fate)
विधातः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविधातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
तवyour
तव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Genitive), एकवचन; सर्वनाम
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation particle)
क्वचित्ever
क्वचित्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्वचित् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb) — ‘ever/anywhere/at any time’
दयाcompassion
दया:
Karta (कर्ता/subject of implied ‘अस्ति’)
TypeNoun
Rootदया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
संयोज्यhaving united
संयोज्य:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootयुज् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive) with उपसर्ग ‘सम्’—‘having united/joined’
मैत्र्याby friendship
मैत्र्या:
Karaṇa (करण/instrument)
TypeNoun
Rootमैत्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
प्रणयेनby love/affection
प्रणयेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootप्रणय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
देहिनःembodied beings (persons)
देहिनः:
Karma (कर्म/object of संयोज्य)
TypeNoun
Rootदेहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), बहुवचन (plural)
तान्them
तान्:
Karma (कर्म/object of वियुनङ्क्षि)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
Sambandha (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
अकृत-अर्थान्unfulfilled (in desire)
अकृत-अर्थान्:
Visheshana (विशेषण of तान्)
TypeAdjective
Rootअ (नञ्) + कृत (कृदन्त, √कृ) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनञ्-तत्पुरुष: ‘अकृतः अर्थः येषाम्’ (whose purpose not fulfilled); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; तान् विशेषयति
वियुनङ्क्षिyou separate
वियुनङ्क्षि:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootयुज् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद; मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; उपसर्ग ‘वि’—‘you separate’
अपार्थकम्meaningless/purposeless
अपार्थकम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ (नञ्) + पार्थक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विक्रीडितम् विशेषयति
विक्रीडितम्play/sport
विक्रीडितम्:
Karma (कर्म/object; predicate accusative with implied ‘करोषि’)
TypeNoun
Rootवि + क्रीड् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) used as noun; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तेyour
ते:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Genitive), एकवचन
अर्भक-चेष्टितम्a child’s prank
अर्भक-चेष्टितम्:
Karma (कर्म/predicate accusative)
TypeNoun
Rootअर्भक (प्रातिपदिक) + चेष्टित (कृदन्त, √चेष्ट्)
Formतत्पुरुष: ‘अर्भकस्य चेष्टितम्’ (a child’s act); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विक्रीडितम् इति समानााधिकरणम्
यथाjust as
यथा:
Upamāna (उपमान/connector)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक अव्यय (as/just as)
V
Vidhātā (Creator/Providence)

FAQs

This verse shows the gopīs’ intense viraha: separation feels unbearable and even “cruel,” yet it reveals the deepest attachment to Krishna, where life’s arrangements are seen only in relation to Him.

Because Providence brings souls together in loving bonds and then separates them before their longing is fulfilled—mirroring the gopīs’ pain as Krishna departs, making them feel the universe is arranged without compassion.

It encourages channeling grief into sincere remembrance and prayer: instead of becoming cynical, one can deepen spiritual focus, recognizing that longing can refine love and dependence on the Divine.