Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

Kūrma Supports Mandara; Hālahala Appears; Śiva Becomes Nīlakaṇṭha

उपर्यधश्चात्मनि गोत्रनेत्रयो: परेण ते प्राविशता समेधिता: । ममन्थुरब्धिं तरसा मदोत्कटा महाद्रिणा क्षोभितनक्रचक्रम् ॥ १३ ॥

upary adhaś cātmani gotra-netrayoḥ pareṇa te prāviśatā samedhitāḥ mamanthur abdhiṁ tarasā madotkaṭā mahādriṇā kṣobhita-nakra-cakram

পৰ্বতৰ ওপৰ-তলত অৱস্থিত আৰু দেৱ, অসুৰ, বাসুকী তথা পৰ্বততেও প্ৰৱেশ কৰি প্ৰভুৱে যেতিয়া উৎসাহ দিলে, তেতিয়া দেৱ-অসুৰসকলে অমৃতৰ বাবে উন্মত্ত হৈ মহাপৰ্বতেৰে ক্ষীৰসাগৰক তীব্ৰ বেগে মন্থন কৰিলে। সাগৰ ইমানেই ক্ষুব্ধ হ’ল যে পানীৰ মকৰসমূহ ব্যাকুল হ’ল, তথাপি মন্থন চলি থাকিল।

उपरिabove
उपरि:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootउपरि (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
अधःbelow
अधः:
क्रियाविशेषण (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअधस् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
and
:
समुच्चय (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
आत्मनिin themselves
आत्मनि:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
गोत्र-नेत्रयोःof the two sides/ends of the mountain
गोत्र-नेत्रयोः:
सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगोत्र + नेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी/सप्तमी, द्विवचन; समासः—गोत्रस्य नेत्रे (षष्ठी-तत्पुरुष); अर्थतः ‘of the two (sides) of the mountain’
परेणby the other (side)
परेण:
करण (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘by the other/with the opposite’
तेthey
ते:
कर्ता (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
प्राविशताम्entered
प्राविशताम्:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आ-√विश् (धातु)
Formलङ् (Imperfect) / लिट्-आदेशभेद सम्भवः; here taken as लङ्, प्रथमपुरुष, द्विवचन/बहुवचन (पाठानुसार); अर्थः ‘entered’
समेधिताःinflamed/heightened
समेधिताः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-√इध् (कृदन्त; √इध् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; क्त (past passive participle) ‘kindled/increased’
ममन्थुःchurned
ममन्थुः:
क्रिया (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√मन्थ् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
अब्धिम्the ocean
अब्धिम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअब्द्धि/अब्दि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तरसाwith force
तरसा:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
मद-उत्कटाःfierce with intoxication
मद-उत्कटाः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमद + उत्कट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः—मदेन उत्कटाः (तृतीया-तत्पुरुष)
महा-अद्रिणाwith the great mountain
महा-अद्रिणा:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमहा + अद्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; कर्मधारयः—महान् अद्रिः
क्षोभित-नक्र-चक्रम्(the ocean) whose crocodile-circles were churned up
क्षोभित-नक्र-चक्रम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्षोभित (कृदन्त; √क्षुभ् धातु) + नक्र + चक्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बहुव्रीहिः—यस्मिन् नक्रचक्रं क्षोभितम् (whose circle of crocodiles was agitated)
D
Devas
A
Asuras
S
Supreme Lord (Viṣṇu)
M
Mandara Mountain
V
Vāsuki
O
Ocean of Milk (Kṣīra-samudra)

FAQs

In this verse, Śukadeva describes how the Devas and Asuras, empowered by the Supreme Lord from within, vigorously churned the ocean with the great mountain, violently stirring the ocean’s creatures.

Because the Supreme Lord (Viṣṇu) entered within them and invigorated their strength and determination, enabling the churning to proceed powerfully.

Even intense endeavors succeed when supported by the Divine within; channel strong ambition into disciplined effort, while remembering that true power and outcome ultimately depend on the Lord’s sanction.