लाजान्मधुनेति विषेण पर्यस्य देवी काशिराजम् विषदिग्धेन नूप्रेण वैरन्त्यं मेखलामणिना सौवीरं जालूथमादर्शेन वेण्यां गूढं शस्त्रं कृत्वा देवी विदूरथं जघान ॥ कZ_०१.२०.१६ ॥
lājān madhunā iti viṣeṇa paryasya devī kāśirājam viṣadigdhena nūpreṇa vairantyaṃ mekhalāmaṇinā sauvīraṃ jālūtham ādarśena veṇyāṃ gūḍhaṃ śastraṃ kṛtvā devī vidūrathaṃ jaghāna
ভাজা ধান আৰু মধু আদি বস্তুত বিষ মিহলাই এজনী ৰাণীয়ে কাশীৰাজক হত্যা কৰিছিল; বিষ-লেপিত নূপুৰে বৈৰন্ত্যক; ৰত্নখচিত মেখলাৰে সৌবীৰক; দৰ্পণ (আদৰ্শ)ৰে জালূথক; আৰু চুলিৰ বেণীত অস্ত্ৰ লুকুৱাই এজনী ৰাণীয়ে বিদূৰথক হত্যা কৰিছিল।
Every intimate object is a potential delivery mechanism for poison or weapons; security must treat personal effects as controllable vectors, not harmless accessories.
It highlights covert methods (poisoning, hidden blades) and trusted insiders, requiring inspection regimes and controlled supply chains for palace items.