HomeUpanishadsSarvasaraVerse 12
Previous Verse
Next Verse

Verse 12

Sarvasara

सत्यं ज्ञानमनन्तं ब्रह्म । सत्यमविनाशि । अविनाशि नाम देशकालवस्तुनिमित्तेषु विनश्यत्सु यन्न विनश्यति तदविनाशि । ज्ञानं नामोत्पत्तिविनाशरहितं नैरन्तर्यं चैतन्यं ज्ञानमुच्यते । अनन्तं नाम मृद्विकारेषु मृदिव स्वर्णविकारेषु स्वर्णमिव तन्तुविकारेषु तन्तुरिवाव्यक्तादिसृष्टिप्रपञ्चेषु पूर्णं व्यापकं चैतन्यमनन्तमित्युच्यते । आनन्दं नाम सुखचैतन्यस्वरूपोऽपरिमितानन्दसमुद्रोऽवशिष्टसुखस्वरूपश्चानन्द इत्युच्यते॥१२॥

सत्यम् । ज्ञानम् । अनन्तम् । ब्रह्म । सत्यम् । अविनाशि । अविनाशि । नाम । देश-काल-वस्तु-निमित्तेषु । विनश्यत्सु । यत् । न । विनश्यति । तत् । अविनाशि । ज्ञानम् । नाम । उत्पत्ति-विनाश-रहितम् । नैरन्तर्यम् । चैतन्यम् । ज्ञानम् । उच्यते । अनन्तम् । नाम । मृद्-विकारेषु । मृद्-इव । स्वर्ण-विकारेषु । स्वर्णम्-इव । तन्तु-विकारेषु । तन्तुः-इव । अव्यक्त-आदि-सृष्टि-प्रपञ्चेषु । पूर्णम् । व्यापकं । चैतन्यम् । अनन्तम् । इति । उच्यते । आनन्दम् । नाम । सुख-चैतन्य-स्वरूपः । अपरिमित-आनन्द-समुद्रः । अवशिष्ट-सुख-स्वरूपः । च । आनन्दः । इति । उच्यते ॥१२॥

satyaṃ jñānam anantaṃ brahma | satyam avināśi | avināśi nāma deśa-kāla-vastu-nimitteṣu vinaśyatsu yan na vinaśyati tad avināśi | jñānaṃ nāmotpatti-vināśa-rahitaṃ nairantaryaṃ caitanyaṃ jñānam ucyate | anantaṃ nāma mṛd-vikāreṣu mṛd iva svarṇa-vikāreṣu svarṇam iva tantu-vikāreṣu tantur ivāvyaktādi-sṛṣṭi-prapañceṣu pūrṇaṃ vyāpakaṃ caitanyam anantam ity ucyate | ānandaṃ nāma sukha-caitanya-svarūpo'parimita-ānanda-samudro'vaśiṣṭa-sukha-svarūpaś cānanda ity ucyate ||12||

براهْمان هو الحقّ والمعرفة واللانهائي. والحقّ هو غير الفاني. و«غير الفاني» يعني: حين تفنى المكان والزمان والأشياء والعلل، فإن ما لا يفنى هو غير الفاني. و«المعرفة» تعني الوعي المتصل الخالي من النشوء والفناء؛ فهذا يُسمّى معرفة. و«اللانهائي» يعني الوعي التامّ الشامل لكل شيء—كما الطين في تحوّلات الطين، وكالذهب في تحوّلات الذهب، وكالخيط في تحوّلات الخيط—الحاضر في الكون المتجلّي ابتداءً من غير المتجلّي؛ فهذا يُسمّى لانهائياً. و«الأناندا/النعيم» يعني: ما كانت طبيعته سعادةً ووعياً، محيطاً لا يُقاس من النعيم، وجوهر السعادة الباقي؛ فهذا يُسمّى نعيمًا.

Brahman is truth, knowledge, and infinite. Truth is imperishable. ‘Imperishable’ means: when space, time, objects, and causes perish, that which does not perish is imperishable. ‘Knowledge’ means the continuous consciousness free from origination and destruction; that is called knowledge. ‘Infinite’ means the full, all-pervading consciousness—like clay in clay-modifications, like gold in gold-modifications, like thread in thread-modifications—present throughout the manifested cosmos beginning with the unmanifest; that is called infinite. ‘Bliss’ means: whose nature is happiness-consciousness, an immeasurable ocean of bliss, and the residual essence of happiness; that is called bliss.

Brahman as satyam-jñānam-anantam (and ānanda); imperishability and all-pervasionMahavakya: Directly echoes the Taittirīya Upaniṣad definition “satyam jñānam anantam brahma,” supporting “Aham Brahmāsmi”/“Tat tvam asi” by defining Brahman’s nature as the Self’s essence.AtharvaChandas: Prose