HomeUpanishadsGanapatiVerse 14
Previous Verse
Next Verse

Verse 14

Ganapati

एकदन्तं चतुर्हस्तं पाशमङ्कुशधारिणम् ।

रदं च वरदं हस्तैर्बिभ्राणं मूषकध्वजम् ।

रक्तं लम्बोदरं शूर्पकर्णकं रक्तवाससम् ।

रक्तगन्धानुलिप्ताङ्गं रक्तपुष्पैः सुपूजितम् ।

भक्तानुकम्पिनं देवं जगत्कारणमच्युतम् ।

आविर्भूतं च सृष्ट्यादौ प्रकृतेः पुरुषात्परम् ।

एवं ध्यायति यो नित्यं स योगी योगिनां वरः ॥११–१४॥

एक-दन्तम् । चतुः-हस्तम् । पाश-अङ्कुश-धारिणम् ।

रदम् । च । वरदम् । हस्तैः । बिभ्राणम् । मूषक-ध्वजम् ।

रक्तम् । लम्बोदरम् । शूर्प-कर्णकम् । रक्त-वाससम् ।

रक्त-गन्ध-अनुलिप्त-अङ्गम् । रक्त-पुष्पैः । सु-पूजितम् ।

भक्त-अनुकम्पिनम् । देवम् । जगत्-कारणम् । अच्युतम् ।

आविर्भूतम् । च । सृष्टि-आदौ । प्रकृतेः । पुरुषात् । परम् ।

एवम् । ध्यायति । यः । नित्यम् । सः । योगी । योगिनाम् । वरः ।

ekadantaṃ caturhastaṃ pāśāṅkuśadhāriṇam |

radaṃ ca varadaṃ hastair bibhrāṇaṃ mūṣakadhvajam |

raktaṃ lambodaraṃ śūrpakarṇakaṃ raktavāsasam |

raktagandhānuliptāṅgaṃ raktapuṣpaiḥ supūjitam |

bhaktānukampinaṃ devaṃ jagatkāraṇam acyutam |

āvirbhūtaṃ ca sṛṣṭyādau prakṛteḥ puruṣāt param |

evaṃ dhyāyati yo nityaṃ sa yogī yogināṃ varaḥ ||11–14||

ليتأمّل المرءُ غَنَپَتي: ذا الناب الواحد، ذا الأربع الأيدي، حاملَ الحبلِ والخُطّاف؛ قابضًا أيضًا على النابِ المكسور ويدِ العطاء، ورافعًا رايةَ الفأر. أحمرَ اللون، عظيمَ البطن، ذا أذنين كالمِذراة، لابسًا الأحمر؛ أعضاؤه مطيّبةٌ بعِطرٍ أحمر، مُكرَّمٌ بعبادةٍ حسنةٍ بزهورٍ حمراء. إلهًا رحيمًا بالمُحبّين، سببَ العالم الذي لا يزول؛ متجلّيًا في بدء الخلق، متجاوزًا للطبيعة (پراكريتي) وللروح الكونية (پوروشا). من يداوم على هذا التأمّل فهو يوغي، خيرُ اليوغيين.

(One should meditate on Gaṇapati as) the One-tusked, four-handed bearer of the noose and goad; holding (also) the broken tusk and the boon-giving (hand), bearing the banner of the mouse; red (in hue), pot-bellied, with winnow-like ears, clad in red; whose limbs are anointed with red fragrance, well worshipped with red flowers; the deity compassionate to devotees, the imperishable cause of the world; manifested at the beginning of creation, beyond Prakṛti and beyond Puruṣa. He who meditates thus constantly—he is a yogin, the best among yogins.

Upāsanā (saguṇa-brahma-dhyāna) as a means to purification and realizationMahavakya: Indirect: frames the deity as ultimate ground beyond categories, compatible with mahāvākya teaching of non-dual Brahman; not a direct mahāvākya statement.AtharvaAtharvaveda (Ganapatyatharvaśīrṣa / Gaṇapati Upaniṣad; śākhā not firmly specified in the text-tradition) ShakhaChandas: Mixed/Smārta-stotra style (not strict Vedic chandas); broadly anuṣṭubh-like cadence across the sequence.