Brahmavidya
नापुत्राय प्रदातव्यं नाशिष्याय कदाचन । गुरुदेवाय भक्ताय नित्यं भक्तिपराय च ॥ प्रदातव्यमिदं शास्त्रं नेतरेभ्यः प्रदापयेत् । दातास्य नरकं याति सिद्ध्यते न कदाचन ॥४७-४८॥
न । अपुत्राय । प्रदातव्यम् । न । अशिष्याय । कदाचन । गुरु-देवाय । भक्ताय । नित्यम् । भक्ति-पराय । च ॥ प्रदातव्यम् । इदम् । शास्त्रम् । न । इतरेभ्यः । प्रदापयेत् । दाता । अस्य । नरकम् । याति । सिद्ध्यते । न । कदाचन ॥
nāputrāya pradātavyaṃ nāśiṣyāya kadācana | gurudevāya bhaktāya nityaṃ bhaktiparāya ca || pradātavyam idaṃ śāstraṃ netarebhyaḥ pradāpayet | dātāsya narakaṃ yāti siddhyate na kadācana ||47–48||
لا يُعطى هذا قطّ لمن لا ولدَ له، ولا لغيرِ التلميذ. بل يُعطى لمن يعبدُ المعلّمَ بوصفه إلهًا، ولمن هو دائمًا قائمٌ على البهاكتي. هذا الشاسترا يُسلَّم للأهل، ولا يُلقَّن لغيرهم؛ ومن يمنحه لغيرِ المستحقّ يهوي إلى الجحيم، ولا تتحقّق له ثمرةُ التعليم أبدًا.
It is not to be given to one without a son, nor ever to a non-disciple. It is to be given to a devotee of the guru as divine, and to one always devoted to devotion. This teaching is to be given; it should not be imparted to others. The giver of this (to the unfit) goes to hell; (the teaching) is never accomplished (for him).