HomeUpanishadsAkshiVerse 16
Previous Verse
Next Verse

Verse 16

Akshi

असंसर्गाभिधामन्यां तृतीयां योगभूमिकाम् ।

ततः पतत्यसौ कान्तः पुष्पशय्यामिवामलाम् ॥

यथावच्छास्त्रवाक्यार्थे मतिमाधाय निश्चलाम् ।

तापसाश्रमविश्रान्तैरध्यात्मकथनक्रमैः ।

शिलाशय्यासनासीनो जरयत्यायुराततम् ॥

वनावनिविहारेण चित्तोपशमशोभिना ।

असङ्गसुखसौख्येन कालं नयति नीतिमान् ॥

अभ्यासात्साधुशास्त्राणां करणात्पुण्यकर्मणाम् ।

जन्तोर्यथावदेवेयं वस्तुदृष्टिः प्रसीदति ॥

तृतीयां भूमिकां प्राप्य बुद्धोऽनुभवति स्वयम् ॥

असंसर्ग-आभिधाम् अन्याम् तृतीयाम् योग-भूमिकाम् ।

ततः पतति असौ कान्तः पुष्प-शय्याम् इव अमलाम् ॥

यथा-वत् शास्त्र-वाक्य-अर्थे मतिम् आधाय निश्चलाम् ।

तापस-आश्रम-विश्रान्तैः अध्यात्म-कथन-क्रमैः ।

शिला-शय्या-आसन-आसीनः जरयति आयुः आततम् ॥

वन-अवनि-विहारेण चित्त-उपशम-शोभिना ।

असङ्ग-सुख-सौख्येन कालम् नयति नीति-मान् ॥

अभ्यासात् साधु-शास्त्राणाम् करणात् पुण्य-कर्मणाम् ।

जन्तोः यथा-वत् एव इयम् वस्तु-दृष्टिः प्रसीदति ॥

तृतीयाम् भूमिकाम् प्राप्य बुद्धः अनुभवति स्वयम् ॥

asaṃsargābhidhām anyāṃ tṛtīyāṃ yogabhūmikām |

tataḥ pataty asau kāntaḥ puṣpaśayyām ivāmalām ||

yathāvacchāstravākyārthe matim ādhāya niścalām |

tāpasāśramaviśrāntair adhyātmakathanakramaiḥ |

śilāśayyāsanāsīno jarayaty āyur ātatam ||

vanāvanivihāreṇa cittopaśamaśobhinā |

asaṅgasukhasaukhyeṇa kālaṃ nayati nītimān ||

abhyāsāt sādhūśāstrāṇāṃ karaṇāt puṇyakarmaṇām |

jantor yathāvad evaiyāṃ vastudṛṣṭiḥ prasīdati ||

tṛtīyāṃ bhūmikāṃ prāpya buddho 'nubhavati svayam ||

في المرتبة الثالثة من اليوغا، المسماة «عدم المخالطة» (أسانسَرغا: عدم التعلّق وعدم الارتباط)، يستقرّ كأنما على سريرٍ من زهورٍ طاهرٍ بلا دنس. يثبّت عقله تثبيتًا لا يتزعزع على المعنى الحقّ لجُمَلِ الكتب المقدّسة، ويستريح بتتابع المواعظ الروحية في صوامع الزهّاد؛ جالسًا على فراشٍ من حجرٍ ومقعدٍ من حجر، يترك امتداد العمر الطويل ينقضي. وبالتجوّل في الغابات وعلى وجه الأرض، مزدانًا بجمال سكون النفس، وبراحة السعادة المولودة من عدم التعلّق، يمضي صاحب الانضباط وقته. وبالمواظبة على دراسة النصوص الصالحة وبفعل الأعمال ذات الفضل، تتجلّى هذه الرؤية الصحيحة للواقع للكائن كما هو على الحقيقة. فإذا بلغ المرتبة الثالثة، اختبر اليقظُ ذلك بنفسه مباشرةً.

[In] the third stage of yoga, called “non-association,” he then alights upon a stainless couch as it were of flowers. Fixing an unwavering mind upon the meaning of the scriptural sentences as it truly is, refreshed by sequences of spiritual discourse in the hermitages of ascetics, seated on a stone-bed and seat, he wears out the extended span of life. By roaming in forests and on the earth, with the beauty of mind-pacification, and by the ease of happiness born of non-attachment, the disciplined one passes time. Through practice of good scriptures and performance of meritorious actions, this vision of reality becomes clear for the being as it truly is. Having attained the third stage, the awakened one experiences [it] for himself.

Citta-upaśama and asaṅga as proximate causes for jñāna-anubhavaMahavakya: Indirect: emphasizes steadiness in śāstra-vākya-artha, the prerequisite for mahāvākya assimilationAtharvaChandas: Mixed/Anuṣṭubh-like śloka (post-Vedic)