Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 36

निमग्नो ब्राह्मणश्रेष्ठा नासाग्रं यावदेव हि । शृंगैर्मनोरमैस्तुं गैः समग्रैः सहितस्तदा । वृक्षगुल्मलताकीर्णै रम्यपक्षिनिषेवितैः

nimagno brāhmaṇaśreṣṭhā nāsāgraṃ yāvadeva hi | śṛṃgairmanoramaistuṃ gaiḥ samagraiḥ sahitastadā | vṛkṣagulmalatākīrṇai ramyapakṣiniṣevitaiḥ

يا خيرَ البراهمة، لم يَغْرَقْ إلا إلى طرفِ أنفه؛ ثم بدا ذلك الموضعُ مكتملًا بقممٍ سامقةٍ بهيّة، تامًّا من كل وجه، مملوءًا بالأشجار والشجيرات والكروم، وتؤمه طيورٌ فاتنة.

निमग्नःsubmerged/sunk
निमग्नः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनि + मज्ज् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ब्राह्मणश्रेष्ठःbest of Brahmins
ब्राह्मणश्रेष्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (ब्राह्मणानां श्रेष्ठः)
नासाग्रम्tip of the nose
नासाग्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनासा + अग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (नासायाः अग्रं)
यावत्up to/as far as
यावत्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (प्रातिपदिक/अव्ययार्थ)
Formअव्यय; परिमाण/अवधि-वाचक (as far as/upto)
एवindeed/just
एव:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis/indeed)
हिindeed/for
हि:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निपात (for/indeed)
शृंगैःwith horns
शृंगैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशृंग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
मनोरमैःbeautiful/charming
मनोरमैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootमनोरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (शृंगैः इति)
तुand/but
तु:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/अन्वय (but/and)
अंगैःwith limbs
अंगैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअंग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
समग्रैःcomplete/entire
समग्रैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootसमग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (अंगैः इति)
सहितःaccompanied/with
सहितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसह (उपसर्ग) + इ (धातु) / सहित (प्रातिपदिक; क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; 'युक्तः/समेतः' अर्थे
तदाthen
तदा:
Kriya-visheshana (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (then)
वृक्षगुल्मलताकीर्णैःfilled with trees, shrubs, and creepers
वृक्षगुल्मलताकीर्णैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootवृक्ष + गुल्म + लता + कीर्ण (प्रातिपदिक; क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समाहार-द्वन्द्व (वृक्षगुल्मलता) + क्तान्त विशेषण (कीर्ण = strewn/filled)
रम्यपक्षिनिषेवितैःfrequented by lovely birds
रम्यपक्षिनिषेवितैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootरम्य + पक्षि + निषेवित (प्रातिपदिक; क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; तत्पुरुष (रम्यैः पक्षिभिः निषेवितैः) क्तान्त विशेषण

Sūta (deduced; continuing narration after 'Sūta uvāca')

Type: peak

Listener: Brāhmaṇas/Ṛṣis

Scene: A serene panorama: a mountain with multiple charming peaks; dense growth of trees, shrubs, and creepers; flocks of bright birds perched and in flight; the sense of a newly blessed terrain.

B
Brāhmaṇas (addressed)
Ś
Śṛṅga (peaks/horns)
V
Vṛkṣa-gulma-latā
P
Pakṣin (birds)

FAQs

A tīrtha is not only a ritual site but an auspicious ecology—beauty and harmony in nature are signs of sanctity and divine settlement.

The verdant mountainous/cavern region being established in Nāgara Khaṇḍa, Adhyāya 9, described with peaks, vegetation, and birds.

None; it is a descriptive passage supporting the sthala-māhātmya through imagery of sacred nature.