Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 42

उद्वासितस्तथा सर्वो देशस्तेषां स वै महान् । सांप्रतं दीयतां कश्चिदाहारस्तृप्तिहेतवे । निवासाय ततः स्थानं किंचिच्चावेद्यतां हि नः

udvāsitastathā sarvo deśasteṣāṃ sa vai mahān | sāṃprataṃ dīyatāṃ kaścidāhārastṛptihetave | nivāsāya tataḥ sthānaṃ kiṃciccāvedyatāṃ hi naḥ

وهكذا قد خُرِّبت بلادهم العظيمة كلها وأُفرغت. فالآن لِيُعْطَ لنا شيءٌ من الطعام لننال الشِّبع؛ ثم لِيُعْلَمْنا أيضًا بمكانٍ نقيم فيه.

उद्वासितःwas driven out
उद्वासितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootउद् + √वस् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; कर्मणि/भावे (expelled/evicted)
तथाthus; likewise
तथा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (in that manner)
सर्वःentire
सर्वः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (देशः इति विशेषणम्)
देशःcountry/region
देशः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
तेषाम्of them
तेषाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
सःthat (he/it)
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
वैindeed
वै:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/खलु-अर्थक (indeed)
महान्great
महान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; (सः/देशः इति विशेषणम्)
साम्प्रतम्now
साम्प्रतम्:
Kala-adhikarana (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootसाम्प्रतम् (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (now/at present)
दीयताम्let (it) be given
दीयताम्:
Vidhi (Injunction/विधि)
TypeVerb
Root√दा (धातु)
Formलोट् (Imperative), कर्मणि प्रयोग (passive), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; ‘let it be given’
कश्चित्some
कश्चित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; अनिश्चितवाचक (indefinite pronoun)
आहारःfood
आहारः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
तृप्तिहेतवेfor the sake of satisfaction
तृप्तिहेतवे:
Sampradana (Recipient/Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतृप्ति (प्रातिपदिक) + हेतु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः (तृप्तेः हेतवे)
निवासायfor dwelling
निवासाय:
Sampradana (Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootनिवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन
ततःthen; thereafter
ततः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; तदनन्तर/तस्मात्-अर्थक (then/thereafter)
स्थानम्a place
स्थानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
किञ्चित्some; a little
किञ्चित्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; अल्पपरिमाणवाचक (some/little)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (and)
आवेद्यताम्let it be made known
आवेद्यताम्:
Vidhi (Injunction/विधि)
TypeVerb
Rootआ + √विद्/√वेद् (धातु)
Formलोट् (Imperative), कर्मणि (passive), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; ‘let it be informed/declared’
हिindeed; for
हि:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ (indeed/for)
नःto us; for us
नः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउभयलिङ्ग, षष्ठी/चतुर्थी (Genitive/Dative), बहुवचन; ‘our/to us’

The devīs/divine women (implied by first-person plural request; explicit speaker label appears in next verse)

Scene: A vast emptied landscape—silent villages and fields—while divine figures stand together, composed yet hungry, requesting food and a place to reside from a human or sage authority.

FAQs

Even after victory, dharma emphasizes orderly resettlement and proper hospitality—food and a rightful place to dwell.

The excerpt is from Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya; this verse does not identify a specific tīrtha-name.

An implied dharmic act appears: providing āhāra (food) and arranging nivāsa (lodging), i.e., hospitality.