Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 192

तस्माद्गच्छ द्रुतं सर्प स्थानादस्माज्जलाशये । किञ्चिदिष्टं मया प्रोक्तो विरराम स सन्मुनिः

tasmādgaccha drutaṃ sarpa sthānādasmājjalāśaye | kiñcidiṣṭaṃ mayā prokto virarāma sa sanmuniḥ

فلذلك، يا أيها الحيّة، اذهب سريعًا من هذا الموضع إلى الغدير. وبعد أن قال ما فيه نفعٌ ومطلوب، سكت ذلك الحكيم الصادق.

तस्मात्from that (reason/place)
तस्मात्:
अपादान (Source/Ablative)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative/5th), एकवचनम्; सर्वनाम
गच्छgo
गच्छ:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलोट्-लकारः (Imperative), मध्यमपुरुषः (2nd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
द्रुतम्quickly
द्रुतम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootद्रुत (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम् (adverb)
सर्पO serpent
सर्प:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootसर्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम्
स्थानात्from the place
स्थानात्:
अपादान (Source)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative/5th), एकवचनम्
अस्मात्from this
अस्मात्:
अपादान (Source)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-विभक्तिः (Ablative/5th), एकवचनम्; उत्तमपुरुष-सर्वनाम
जलाशयेin the reservoir/pond
जलाशये:
अधिकरण (Location)
TypeNoun
Rootजलाशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
किञ्चित्something
किञ्चित्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्; अनिश्चितपरिमाण (indefinite)
इष्टम्desired/pleasing
इष्टम्:
कर्मविशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootइष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; √इष्/इच्छ्)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्; भूतकृत्/कृतप्रत्ययान्त (desired/pleasing)
मयाby me
मया:
कर्ता (Agent, instrumental in passive sense)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्
प्रोक्तः(having been) addressed/told
प्रोक्तः:
कर्तृ/कर्मभाव (Predicate participle; ‘having been addressed/said to’)
TypeAdjective
Rootप्र-√वच् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि (past passive participle)
विररामceased/stopped
विरराम:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootवि-√रम् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
सःhe
सः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम्; सर्वनाम
सत्-मुनिःthe good sage
सत्-मुनिः:
कर्ता (Subject apposition)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक) + मुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम्; कर्मधारयः (सन्मुनिः = सत् मुनिः)

Suvrata (first two pādas); Narrator (closing pāda describing the sage’s silence)

Type: kund

Scene: A serene forest-edge: a venerable muni gestures decisively toward a nearby shimmering reservoir while a serpent listens attentively; the sage’s speech ends in composed silence.

S
Suvrata (sat-muni)
S
Sarpa
J
jalāśaya (sacred water-body)

FAQs

Obedience to a sage’s instruction and moving toward the tīrtha (sacred waters) completes the path of purification and release.

A jalāśaya (sacred pond/lake) within the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya context is foregrounded as the locus of the practice and outcome.

Go to the jalāśaya and continue the instructed discipline (water-abiding japa), as previously taught.