Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 8

स्वागतं ते मुनिश्रेष्ठ भूयः सुस्वागतं मुने । धन्योऽहं कृतपुण्योऽहं संप्राप्तः परमां गतिम् । यत्ते पादरजोभिर्मे मूर्द्धजा विमलीकृताः

svāgataṃ te muniśreṣṭha bhūyaḥ susvāgataṃ mune | dhanyo'haṃ kṛtapuṇyo'haṃ saṃprāptaḥ paramāṃ gatim | yatte pādarajobhirme mūrddhajā vimalīkṛtāḥ

مرحبًا بك أيها المنيّ الأسمى؛ بل مرحبًا بك مرةً أخرى، أيها الموني. أنا طوبى لي، أنا ذو فضلٍ وكسبٍ من البرّ؛ لقد نلتُ الغاية العظمى، إذ إن غبار قدميك قد طهّر رأسي.

स्वागतम्welcome
स्वागतम्:
Sambodhana (Greeting/सम्बोधन-प्रयोग)
TypeNoun
Rootस्वागत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्भाषण-प्रयोग (welcome!)
तेto you
ते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी-एकवचन (Genitive/Dative sg); अत्र चतुर्थ्यर्थे ‘to you’
मुनिश्रेष्ठO best of sages
मुनिश्रेष्ठ:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि-श्रेष्ठ (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; समासः—मुनीनां श्रेष्ठः (षष्ठी-तत्पुरुष)
भूयःagain
भूयः:
Prakara (Degree/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootभूयः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरर्थक/अधिक्य (again/more)
सुस्वागतम्very welcome
सुस्वागतम्:
Sambodhana (Greeting/सम्बोधन-प्रयोग)
TypeNoun
Rootसु-स्वागत (प्रातिपदिक; उपसर्ग/उपपद)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘सु’ उपसर्गेण विशेषणम्
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
धन्यःblessed
धन्यः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootधन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अहम्’ इत्यस्य विशेषणम्
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
कृतपुण्यःone who has done merit
कृतपुण्यः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत-पुण्य (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—कृतं पुण्यं येन/कृतं पुण्यम् (कर्मधारय/बहुव्रीह्यर्थ); ‘अहम्’ इत्यस्य विशेषणम्
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
संप्राप्तःhave attained
संप्राप्तः:
Kriya (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-प्र-आप् (धातु) → संप्राप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; वाक्यक्रिया-स्थाने ‘have attained’
परमाम्supreme
परमाम्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘गतिम्’ इत्यस्य विशेषणम्
गतिम्state/goal
गतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
यत्since/that
यत्:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् सम्बन्धबोधक (relative particle ‘since/that’)
तेyour
ते:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-एकवचन (Genitive sg)
पादरजोभिःby the dust of (your) feet
पादरजोभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपाद-रजस् (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः—पादस्य रजः (षष्ठी-तत्पुरुष)
मेmy
मे:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-एकवचन (Genitive sg)
मूर्द्धजाःhairs of the head
मूर्द्धजाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमूर्धन्-ज (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः—मूर्ध्नः जायन्ते इति (उपपद-तत्पुरुष)
विमलीकृताःhave been purified
विमलीकृताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-मलि-कृ (धातु) → विमलीकृत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मणि प्रयोगः (passive sense)

Rohitāśva (addressing Mārkaṇḍeya)

Tirtha: Ayodhyā (Satyānāmikā)

Type: kshetra

Scene: Close focus on the king’s folded hands and bowed head; the sage’s feet near the foreground; a subtle aura suggests purification as the king speaks welcome twice, eyes moist with devotion.

R
Rohitāśva
M
Mārkaṇḍeya

FAQs

Contact with holiness purifies: honoring a realized sage is portrayed as a direct source of puṇya and inner cleansing.

The welcome occurs in Ayodhyā within the Sarayū tīrtha milieu, reinforcing the city’s sanctity as a meeting-ground of sages and dharma.

No formal rite is prescribed; the devotional act of honoring a sage—treating his presence as purifying—is emphasized.